Včera sa odovzdávala každoročná Cena Dominika Tatarku pre autora výnimočného literárneho diela, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku, napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a svojím občianskym postojom nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku.

Pred sviatkami som natrafil na blog britského novinára žijúceho v Prahe Roba Camerona, korešpondenta BBC. Objavil fenomén českého preberania západných hitov a netajil prekvapenie nad tým, aké bizarné podoby skladby dostali, hlavne pretextovaním. Napadlo mi, že by som sa na tento jav pozrieť z iného uhla pohľadu (a inej krajny).

Divoká príroda, pulzujúca zeleň a úchvatné vulkány – aj vďaka týmto prírodným atrakciám dostali Azorské ostrovy pomenovanie Havaj Európy. Mne však viac pripomínajú Réunion, tropický ostrov bičovaný dažďom, ako vystrihnutý z filmov Jurský park či Godzilla.

Kauza Epstein plní svetové médiá, až má človek pocit, že nám prerastá cez hlavu. Režisér a publicista Peter Nôta sa ju pokúsil rozkľúčovať.

Dominika Tatarku som osobne nikdy nestretol, hoci nechýbalo veľa. V osemdesiatych rokoch minulého storočia som študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte a s niektorými medikmi sme udržiavali nepravidelný, zato dychtivý debatný krúžok o knihách, filmoch, jazze a spolužiačkach.

Záver roku 2025 nevyzerá ktovieako veselo. Slobodné politické zriadenia sú v globálnej defenzíve, mier je ohrozený už nie na regionálnej, ale na svetovej úrovni, trhová ekonomika prechádza krízovými výkyvmi, ktoré rozhodne neprispievajú dôvere ľudí v zastupiteľské inštitúcie.

Cestovať za stromami? To by mi predtým nenapadlo, ale magické dračie stromy na Sokotre stoja za to. Okrem úžasnej flóry tu nájdete scenérie ako z iného sveta, najbelšie duny a nádherné kaňony, ktoré vám vyrazia dych.

Stojíme pred letiskovou kontrolou, v jednej ruke kufor a v druhej mobil, kde máme letenky, a malá bordová knižočka – cestovný pas. Je to náš drobný cestovateľský zápisník, ktorý hovorí veľa o našich príbehoch. Zároveň hovorí aj svoj vlastný príbeh.

Pro-zásahový argument „účel svätí prostriedky“ v Iráne postupne stráca svoju silu. Jednak preto, že samotný účel vojny ani po týždni stále nie je jasný. Ale hlavne preto, že zvolené vojenské prostriedky cielia čoraz menej na naše vysnívané politické ciele – a čoraz častejšie na tie civilné.

Koniec sveta má poštové smerovacie číslo. Tristan da Cunha, fliačik pevniny uprostred južného Atlantiku, to je 238 obyvateľov a žiadne letisko. Izolácia robí z ostrova jednu z najneobyčajnejších destinácií planéty.