Každá rada je drahá. Ale ak by našich vládnych lídrov premkol pocit, že takto to už ďalej nejde, nech navštívia Berlín a poučia sa o opaku. Vždy, keď sa zdá, že nemecké koaličné vládnutie dosiahlo svoje dno, príde prekvapenie – a dno sa prepadne ešte hlbšie. Dokedy?

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Na sympóziu, ktoré organizoval denník Financial Times o perspektívach globalizácie v roku 2011, sa komentátor Gideon Rachman vyjadril takto: „Keď Barack Obama nedávno navštívil Indiu, svojich hostiteľov varoval, že na Západe bola opäť otvorená diskusia o globalizácii“ a že „v rozvinutých ekonomikách sa rodí a silnie negatívny postoj proti globalizácii.“

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Jules. Jeho druhé meno bolo Verne a tak písal verneovky. V jednej z nich vytvoril veľmi vzrušujúci obraz zemského vnútra. Obraz, ktorý vytvára o zemskom vnútri geofyzika, je tiež vzrušujúci, hoci zrejme nie až tak, ako ten Verneov. Z hľadiska vernosti opisu je to naopak. Ten Verneov obraz nie je príliš verný, ten geofyzikálny je oveľa vernejší.

Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.

Je vláda zlepenec, ktorý iba pácha ohavnosti, zdražuje a otravuje, na čele s premiérkou, ktorá je obyčajná klamárka? Alebo treba na fungovanie krajiny vytvoriť veľkú koalíciu, napríklad aj s SDKÚ, ktorá má väčšinu v dnešnej vláde? Oba tieto protichodné postoje opakovane odznievajú z úst bývalého predsedu vlády a súčasného vodcu opozície.

Existuje pamätná fotografia, ktorá presne vyjadruje, kto bol Jiří Dienstbier. Pre moju generáciu by tá fotografia na slávu a úctu stačila. Vznikla deň pred Štedrým dňom v roku 1989 a sú na nej Jiří Dienstbier a vtedajší nemecký minister zahraničia Hans Dietrich Genscher.

Anglicko, koniec osemnásteho storočia. K osamelej šope pristupuje muž a ďalekohľadom zastrčeným do diery vyvŕtanej v stene pozoruje, čo sa deje vnútri. Keď pozorovanie dokončí, vracia sa do domu a dáva si pozor, aby nikoho nestretol.

Aktuálny prípad dvoch čečenských utečencov, Aliho Ibragimova a Anzora Čentieva, ktorých od nás Rusko žiada vydať na trestné stíhanie, otvoril opäť zásadnú diskusiu. Vydávame ľudí do krajín, kde im hrozí mučenie a iné neľudské zaobchádzanie?

Po celý čas svojho desaťdňového pobytu na filmovom festivale v juhokórejskom Pusane zháňam pohľadnice. Pociťujem akútnu potrebu ohlásiť do všetkých rodinných i priateľských zákutí, že navštíviť túto zaujímavú krajinu sa vyplatí, aj keď v nej s turistickým ruchom evidentne nerátajú.