Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Sú isté veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti mlčí, v škole sa o nich neučí, v novinách sa o nich nepíše. Takže o nich nakoniec skoro nikto skoro nič nevie. Kto napríklad vie, prečo prdíme práve z fazule, prečo prd smrdí a ako vlastne vzniká ten zvuk?

Podľa Lucie Satinskej bol jej otec „dospelákom na strane detí". V detstve sa musela vyrovnávať s tým, že je všeobecne známym človekom, v posledných rokoch jeho života si však chvíle s ním užívala. V súčasnosti Lucia pripravuje na vydanie otcove cestovné denníky a neskôr aj jeho korešpondenciu. Je to podľa nej zvláštny pocit, ale veľmi krásny.

Orchester pripomína odsúdenca s hlavou na gilotíne, keď sa ostrý nástroj nad ním uprostred klesania zasekne. Prežíva, ale dokedy? Posledný rok bol ťažkou skúškou, a len niekoľko orchestrov sa mohlo ponoriť do letného víru festivalov bez toho, aby cítili ťaživú neistotu z budúcnosti.

Surikaty sú na zožratie. Odkedy ich chová bratislavská a košická zoo, už roky obsadzujú prvé priečky ankiet obľúbenosti. Je zaujímavé, že ľudí zaujímajú najmä tie zvieratá, ktoré sa na nich podobajú.

Emil, nastala zvláštna situácia, nie som na ňu zvyknutý a budem sa musieť nejako adaptovať. O čo ide. Ide o to, že predpoveď počasia vychádza. Predtým to bolo skoro tak, že ak hlásili, že bude pekne, tak pršalo a naopak. Vlastne bolo takmer isté, že to bude naopak.

Prokurátorovi Petrovi Šufliarskemu sme poslali niekoľko otázok, ktoré sa týkajú aj vydania zatykača na Karola Mella či údajnej streľby na auto jeho manželky. Na žiadnu z nich neodpovedal.

Zámožná Európa i zámožná Amerika sa topia v deficitoch a dlhoch vinou nafúknutých sociálnych štátov, ktoré dnes buď existujú (Európa), alebo sa na nich pracuje (Spojené štáty).

Za jedno aj druhé sa tak trochu hanbíme, jedno aj druhé sa snažíme skrývať. Každé z nich je symbolom niečoho nepríjemného – jedno námahy, druhé smútku. Spoločne symbolizujú dlhodobé strádanie a odriekanie. A pritom sú to také dobré veci.

Festival Colours of Ostrava nie je ako Pohoda. Je vlastne úplne iný. Možno práve preto sa aj po necelom týždni vo vlastnej posteli opäť oplatí ustlať si v stane a štyri dni sledovať čas z celkom inej perspektívy.