Prinášame najlepšie živé obálky nášho časopisu vytvorené na festivale Pohoda. Dvanásť najlepších titulných strán sme vybrali z viac ako dvetisíc nápadov. Každá ocenená obálka získava jeden voľný lístok na budúcoročnú Pohodu. Všetkým súťažiacim ďakujeme a výhercom gratulujeme.
Počas normalizácie mal odvahu prezentovať otvorene svoje názory. Spoluvytváral trendy západoeurópskeho umenia. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa vracia do Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislava s dielom Vila mystérií, ktoré bolo vystavené len jediný raz, v roku 1967 vo švédskom Lunde.
Žijú medzi nami a často o nich vôbec nevieme. Niektoré to vedia zakrývať tak profesionálne, že si krutú pravdu nevšimneme, ani keď sa jedná o našu dcéru. Veľa z nich zomrie skôr, ako sa niekto rozhodne im pomôcť.
Politikov z koalície aj opozície, aj ďalších verejne známych ľudí, sme sa opýtali, čo si myslia dnes, takmer dva roky od vypuknutia kauzy Hedvigy Malinovej, o tomto prípade.
Preč sú časy, keď si v každej doline stáročia zachovávali svoj osobitý štýl, do ktorého mal každý cudzí vplyv dostatok času zapadnúť a zdomácnieť. Hranice a obmedzenia sú preč a cudzie vplyvy sa miešajú krížom-krážom.
Niektoré dobromyseľne sa tváriace výmysly sú hrozné. Napríklad to pípanie, keď zabudnete vypnúť svetlá na aute. Keďže sa mi to stávalo pravidelne a napájacie káble som mal stále poruke, táto vymoženosť
Turecká vlajka visí všade, na sanitkách sú namiesto červených krížov polmesiace, na každom kroku stojí socha alebo busta Atatűrka a jeho podobizeň zdobí aj všetky bankovky. Akoby mal zjednotiteľ Tureckej republiky monopolné právo byť národným hrdinom.
Ľudská pamäť patrí k najväčším zázrakom života. To, čím sme, je identické s našou pamäťou, ktorá má až neuchopiteľnú hĺbku. Ale nesmie byť poškodená, lebo vtedy je ohrozená aj naša schopnosť prežiť. To všetko platí aj o pamäti národov.
