Preč sú časy, keď si v každej doline stáročia zachovávali svoj osobitý štýl, do ktorého mal každý cudzí vplyv dostatok času zapadnúť a zdomácnieť. Hranice a obmedzenia sú preč a cudzie vplyvy sa miešajú krížom-krážom.
Čím viac sa svet globalizuje, tým ťažšie sa udržiava špecifická lokálna kultúra. Už vo svojej podstate je kultúra niečo živé a vyvíjajúce sa, nasáva vplyvy z okolia, aby ich pretavila cez individuálnu invenciu a opäť pustila do sveta. Je ťažké nájsť v tomto šialenom globálnom kotlíku mieru, v akej uchovať lokálnu osobitosť, ale neuzavrieť sa pred svetom a novotami, a na druhej strane, ako prijímať vonkajšie podnety a nestratiť úplne vlastný charakter. O to viac je potešiteľné, že dve slovenské zoskupenia sa neboja experimentovať a tú správnu mieru hľadať. Volajú sa Partia a Banda.
Partia je zoskupenie tanečníkov (študenti VŠMU, hostia z Lúčnice a ďalších telies), ktorí na vysokej interpretačnej úrovni, hravo a bez predpojatosti zatancujú všetko, od prepisov autentických tradičných tancov, slovenských i inonárodných, až po ich experimentálne a dramatické spracovanie. Rovnako ako Partia v tanci pristupuje zoskupenie Banda k hudbe. Vychádza z dôverného poznania slovenskej ľudovej hudby, pričom sa inšpiruje inými hudobnými žánrami a folklórom iných národov.
Úvodné číslo ich programu Cofeedeldrom bez škrupulí mixuje tance Ameriky, Španielska a Rumunska. Spoločným menovateľom je tu rytmický tanec – step, flamenco a cigánsky szászcsávás. Paralelné prezentovanie štýlov zvýrazňuje lokálne odlišnosti a súčasne dokazuje, aký prekvapujúco univerzálnym a zrozumiteľným jazykom je ženský a mužský tanec kdekoľvek svete.
Tanec medzi črepinami je tanečné divadlo Mareka Ťapáka v choreografii Ervína Vargu, ktoré s týmto programom spájajú nielen účinkujúci tanečníci z Partie, ale aj podobné zanietenie autorov a interpretov pre virtuózny a výrazový tanec.
Samotné premiérové spojenie Partie a Bandy dáva od prvého roztvorenia opony tušiť, že tomuto programu nechýba humor, nadhľad, hravosť a nekonvenčný prístup k pôvodnému materiálu. Možno to občas pre ortodoxných folkloristov pôsobí ako svätokrádež, dá sa o tom dlho diskutovať, podľa mňa je to však vyslobodenie z mojsejevovského zakliatia, na ktoré tu slovenský ľudový tanec i hudba dlhé roky čakali.
Miesenie hudobných a tanečných štýlov tu prebieha nielen v priestore, teda z rôznych častí sveta, ale aj v čase. Niekde je zachovaný tanec vo svojej pôvodnej podobe, inde je spracovaný súčasnou tanečnou technikou. Práve to spojenie slovenského folklóru so súčasným tancom je mimoriadne pôsobivé a objavné. Trúfam si povedať, že dokonca nasledovaniahodné.
A ešte jedna vec. Choreograf Vladimír Michalko nielenže rád narúša tradičné tanečné postupy, vymýšľa nové a prekvapivé tanečné formy a prepojenia, ale často a rád necháva ženy tancovať mužské tanečné prvky. Zaujímavé na tom je, že aj tak si ženy zachovávajú na javisku ženskosť a priam erotickú príťažlivosť a muži zas mužnosť a chlapčenskú hravosť. Až mi je to divnô, čo tu píšem, ale podarilo sa mu emancipovať slovenské tanečnice – dosiahol javiskovú rodovú rovnoprávnosť pri zachovaní rodovej rôznorodosti.
Partia a Banda. 12. júna 2008 v DK Zrkadlový háj, Bratislava.
Choreograf – Vladimír Michalko
Čím viac sa svet globalizuje, tým ťažšie sa udržiava špecifická lokálna kultúra. Už vo svojej podstate je kultúra niečo živé a vyvíjajúce sa, nasáva vplyvy z okolia, aby ich pretavila cez individuálnu invenciu a opäť pustila do sveta. Je ťažké nájsť v tomto šialenom globálnom kotlíku mieru, v akej uchovať lokálnu osobitosť, ale neuzavrieť sa pred svetom a novotami, a na druhej strane, ako prijímať vonkajšie podnety a nestratiť úplne vlastný charakter. O to viac je potešiteľné, že dve slovenské zoskupenia sa neboja experimentovať a tú správnu mieru hľadať. Volajú sa Partia a Banda.
Partia je zoskupenie tanečníkov (študenti VŠMU, hostia z Lúčnice a ďalších telies), ktorí na vysokej interpretačnej úrovni, hravo a bez predpojatosti zatancujú všetko, od prepisov autentických tradičných tancov, slovenských i inonárodných, až po ich experimentálne a dramatické spracovanie. Rovnako ako Partia v tanci pristupuje zoskupenie Banda k hudbe. Vychádza z dôverného poznania slovenskej ľudovej hudby, pričom sa inšpiruje inými hudobnými žánrami a folklórom iných národov.
Úvodné číslo ich programu Cofeedeldrom bez škrupulí mixuje tance Ameriky, Španielska a Rumunska. Spoločným menovateľom je tu rytmický tanec – step, flamenco a cigánsky szászcsávás. Paralelné prezentovanie štýlov zvýrazňuje lokálne odlišnosti a súčasne dokazuje, aký prekvapujúco univerzálnym a zrozumiteľným jazykom je ženský a mužský tanec kdekoľvek svete.
Tanec medzi črepinami je tanečné divadlo Mareka Ťapáka v choreografii Ervína Vargu, ktoré s týmto programom spájajú nielen účinkujúci tanečníci z Partie, ale aj podobné zanietenie autorov a interpretov pre virtuózny a výrazový tanec.
Samotné premiérové spojenie Partie a Bandy dáva od prvého roztvorenia opony tušiť, že tomuto programu nechýba humor, nadhľad, hravosť a nekonvenčný prístup k pôvodnému materiálu. Možno to občas pre ortodoxných folkloristov pôsobí ako svätokrádež, dá sa o tom dlho diskutovať, podľa mňa je to však vyslobodenie z mojsejevovského zakliatia, na ktoré tu slovenský ľudový tanec i hudba dlhé roky čakali.
Miesenie hudobných a tanečných štýlov tu prebieha nielen v priestore, teda z rôznych častí sveta, ale aj v čase. Niekde je zachovaný tanec vo svojej pôvodnej podobe, inde je spracovaný súčasnou tanečnou technikou. Práve to spojenie slovenského folklóru so súčasným tancom je mimoriadne pôsobivé a objavné. Trúfam si povedať, že dokonca nasledovaniahodné.
A ešte jedna vec. Choreograf Vladimír Michalko nielenže rád narúša tradičné tanečné postupy, vymýšľa nové a prekvapivé tanečné formy a prepojenia, ale často a rád necháva ženy tancovať mužské tanečné prvky. Zaujímavé na tom je, že aj tak si ženy zachovávajú na javisku ženskosť a priam erotickú príťažlivosť a muži zas mužnosť a chlapčenskú hravosť. Až mi je to divnô, čo tu píšem, ale podarilo sa mu emancipovať slovenské tanečnice – dosiahol javiskovú rodovú rovnoprávnosť pri zachovaní rodovej rôznorodosti.
Partia a Banda. 12. júna 2008 v DK Zrkadlový háj, Bratislava.
Choreograf – Vladimír Michalko
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.