Stretnete sa s nimi všade. V každom menšom či väčšom iránskom meste sa na vás budú z plagátov, letákov, kresieb či obrovských mozaík na budovách pozerať tváre mladých mužov, ktorí opustili svoje domovy a vyrazili do samovražedného boja proti irackému susedovi.

Varšava je vlastne jeden veľký pomník. Varšavčanom, trochu sa medzi nich po tých desiatkach návštev poľského hlavného mesta tiež počítam, to už tak nepripadá. Ale ľuďom, ktorí sa sem prisťahujú, ako sa to stalo pred rokmi novinárke Agnieszke, to neujde.

Drobná knižka neznámeho autora, jednoduchá obálka, a predsa si ju všimnete. Je na nej známa kresba, autoportrét bielobradého a bielovlasého starca Leonarda da Vinciho.

Ladislav Smoljak patřil mezi ty české umělce a intelektuály, kterým se dostalo té cti, že o nich současný prezident mluvil množným číslem: pánové Smoljakové, pánové Svěrákové a další pánové. Nebyl to plural majestaticus, jímž má nutkání mluvit o sobě, nýbrž byl to pluralis dehonestans čili množné číslo hanobící.

Dňa 10. mája 1970 pribudol k existujúcemu 1. programu Československej televízie druhý kanál – predchodca dnešnej STV. V deň štyridsiateho výročia sme zase raz riešili, že Robert Fico STV zneužil. Televízia je na to zvyknutá. A my vlastne tiež.

Britskí konzervatívci to od odchodu Margaret Thatcherovej nemali ľahké. Ničila ich séria nevýrazných postáv na čele strany, habkanie na poli ideí i praktickej politiky, a navyše proti nim stáli protivníci na čele s charizmatickým Tonym Blairom. Potom prišiel David Cameron.

V roku 1994 vyvolalo veľký rozruch nájdenie sekvencie dinosaurej DNA. Čo všetko sme sa z toho dozvedeli? Čo všetko sa vôbec môžeme z takej DNA dozvedieť? Bude onedlho Jurský park skutočnosťou?

Henrymu Kissingerovi sa pripisuje veta, pochádzajúca od britského lorda Palmerstona: krajiny nemajú spojencov, majú iba záujmy. Kissinger sa pritom musel pohybovať v kontexte amerických spojenectiev, ktoré boli okrem záujmov založené aj na hodnotách a podobnom videní sveta. Všetky tie spojenectvá, vytvorené po roku 1945 a počas studenej vojny, doteraz vydržali. V poslednom čase sú však niektoré z nich otrasené. Týka sa to najmä spojenectiev s Európou a s Izraelom.

V roku 2001 napísal Chaim Potok svoju poslednú knihu Polnoc starých mužov. Je o spomienkach, ktoré sa vzpierajú spomínaniu. Ale ako bez nich žiť? A ako bez nich zomierať?

Je to veľmi ďaleko. V čase aj priestore. Dňa 26. 2. 1992, mestečko Chodžaly, západná časť Azerbajdžanu, vojna o Náhorný Karabach. Masaker viac ako tisícky obyvateľov mestečka, krátko predtým dobytého arménskymi jednotkami.