Spoločnosť BILLA pripravila pre svojich zákazníkov pred najkrajšími sviatkami v roku štedrú lotériu. Okrem toho, že všetky žreby Vianočnej lotérie ukrývajú garantovanú výhru, má hra aj sociálny rozmer. Za každý vydaný žreb venuje BILLA prostredníctvom svojho projektu CHLEBODARCA jeden cent na pomoc jednorodičovským domácnostiam v ťažkej životnej situácii.

Marek Roháček sa už 20 rokov stará, aby OZ Návrat dobre fungovalo a deti nezostávali v domovoch a nepatrili štátu, ale žili v rodinách. Robí tiež v združení D3, ktoré sa snaží o holistické vnímanie života a sveta, teda aby sa človek tešil ráno do práce a poobede domov.

Zamýšľali ste sa niekedy, prečo majú vaše slušné či odborné príspevky na sociálnych sieťach malý dosah a nízky počet interakcií? A prečo sa, naopak, dlhé statusy Ľuboša Blahu stávajú rýchlo virálnymi? Za ich dosahom a zobrazovaním stojí algoritmus. Ak zistíte, ako funguje, a budete vytvárať príspevky podľa jeho pravidiel, bude sa dariť aj vášmu obsahu.

Británia sa vo štvrtok stala prvou krajinou sveta, ktorá schválila perorálne antivirotikum molnupiravir od farmaceutickej spoločnosti Merck, určené na liečbu nového typu koronavírusu.

Ekonóm Juraj Karpiš roky varuje pred negatívnymi dopadmi „zlých peňazí“, kvantitatívneho uvoľňovania, pred nezodpovednosťou politikov a centrálnych bankárov. Centrálne banky zaplavili trh peniazmi a k dôsledkom patrí inflácia, ktorej teraz čelíme. Podľa Karpiša to nebude krátkodobý trend.

Keď som v decembri 2020 písal pre .týždeň Covid-19 report, ešte sme netušili, ako nás II. vlna za tú hviezdnu „vládu zmeny“ potrestá. Realitou pandémie však bolo a je skutočné utrpenie každého chorého človeka s covid-19. Jeden príbeh o tom, že byť OTP už nestačí.

Svidnícka nemocnica má dnes 40 pacientov a je to viac ako maximum 38 pacientov v II. vlne. To sa v Delte v menších okresoch a menšími nemocnicami bude stávať.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO) hovorí o rozklade štátu a o akútnej potrebe postaviť Slovenskú republiku odznova.

V debate – alebo skôr hádke – v súvislosti s navýšením rozpočtového deficitu sa objavuje veľa nejasností. Držme sa teda faktov. Parlamentná väčšina vlani schválila rozpočet verejnej správy na tento rok s výdavkami 46,7 miliardy eur a príjmami 39,6 miliardy eur. Rozdiel – ten povestný deficit – mal predstavovať 7,1 miliardy eur, čo zodpovedá 7,4 percenta HDP Slovenska. Čiže toľko sme si plánovali požičať. Už toto malo zdvihnúť verejný dlh na rekordných 62 miliárd eur (65 percent HDP). Skoro 11 500 eur na každého občana, aby to bolo zrozumiteľnejšie.

Vláda Eduarda Hegera je určite zmena, avšak ilúzie o „novom začiatku“ už definitívne vyprchali. Zosun Igora Matoviča o jedno poschodie nezmenil nič – vzťahovo ani procesne.