Pred 25 rokmi som nastupoval ako študent do prvého ročníka na Univerzite Komenského. Pamätám si príjemné vzrušenie, ktoré som prežíval cestou vlakom na zápis. Vzrušenie z možností, ktoré nasledujúcich päť rokov sľubovalo.

Nemám svetodejinné ambície písať listy Barackovi Obamovi. A už vonkoncom nemám v úmysle robiť slovenského trójskeho koňa Vladimírovi Putinovi. Ale základná geopolitická neukotvenosť je reálnou a traumatizujúcou otázkou našich moderných dejín.

Bracha Katz sa narodila v roku 1931 v Bratislave. Jej otec, jeden z vedúcich funkcionárov židovskej obce mal spoločne s jej strýkom na Suchom mýte obchod s delikatesami. Pani Katz pochádza z rabínskej rodiny. Preto ju veľmi mrzel kontext, v akom prvýkrát uvidela fotografiu detí, na ktorej je aj ona ako najstaršia z nich – druhá sprava.

Každý, strašný Slota aj odvážna Nováková, má dodržiavať zákon a predpisy. Každý, aj tí dvaja, musí byť posudzovaný spravodlivo. A každý, aj oni, by mal pritom dbať o dôstojnosť. Lenže nič z toho neplatí.

Pamätáte sa, čo to bola komunálna satira? V päťdesiatych rokoch, ale aj neskoršie, jej boli plné noviny. Vlastne plný satirický časopis. Komunálna satira sa zaoberala bežnými nedostatkami nášho života.

Posledných pätnásť rokov pred novembrom 1989 som sa živil prognózovaním, t. j. predvídaním budúcnosti. Dodnes som hrdý na to, že som dávno pred 17. novembrom anticipoval vývoj. Že som bol pri tom, keď vznikala vízia „kritického množstva systémových zmien jediným úderom“, a keď sa subjekt týchto zmien identifikoval v podobe „ostrovov pozitívnej deviácie“, ktoré sa zlejú do mohutných sociálnych hnutí. Menej som však už hrdý na fakt, ako sa mi nepodarilo predvídať konkrétne spoločenské dianie v bezprostrednom víre ponovembrových udalostí. Bol som zaskočený väzenským problémom rovnako ako charakterom diania v našich podnikoch. Nejako podobne to bolo aj s problémom vzťahov Slovákov a Čechov, resp. maďarskej menšiny.

Celkom nespravodlivo, ba vlastne skrivodlivo istá časť obyvateľov nášho mesta protestovala pri návšteve čínskeho prezidenta. Je to naozaj nepremyslené a nezodpovedné. Okrem iného je to aj nevďačné.

Na Rumunsko sa často pozeráme cez prsty, a pritom ide o jeden z najpodstatnejších štátov sveta, aspoň v súvislosti so Slovenskom. Vďaka Rumunom máme veľa pokladov, ktoré pokladáme za výlučne naše.

Šermiarsky majster a dlhoročný predseda bratislavského klubu Ferdinanda de Martinego, prezident Slovenského šermiarskeho zväzu a otec našej momentálne najnádejnejšej šermiarky. Miroslav Baránik.

Je takmer letný večer. Pre tromi hodinami sme pristáli na letisku v Bazileji, kde šípky neukazujú k východom a zástavkám, ale do troch rôznych štátov, Nemecka, Francúzska a Švajčiarska. Teraz sedíme na pätnásťmetrovej lodi, ktorá bude na tento týždeň naša.