Tvrdieva sa, že žijeme v informačnom veku, vo fáze informačnej explózie. Nie je to tak. Ľudstvo sa topí v dátach, nie v informáciách. Zem postihla druhá potopa – záplava dát. SOS: hľadajú sa noví Noemovia.

V Matici slovenskej zvolili za predsedu namiesto Jozefa Markuša Mariána Tkáča. Dalo by sa povedať, že ekonóma za ekonóma. V zmysle dobového vkusu. A predsa sa tým stalo čosi definitívne a ultimatívne.

Bývalý americký veľvyslanec v Prahe William Cabaniss obvinil vysokopostaveného českého úradníka zo žiadosti o úplatok. K prípadu malo dôjsť pred dvoma rokmi v hoteli vo Washingtone, a úradník – námestník ministra obrany – mal bývalému veľvyslancovi, v tom čase už iba šéfovi dozornej rady firmy Tatra, vlastnenej Američanmi, povedať, že ak chce firma vyriešiť problém s dodávkami pre armádu, má dať peniaze.

Hlúpe. Bol a nie je. Rana do srdca ho zabila, nás ranila. Aj takto sa dá opísať pocit beznádeje, ktorý je s touto podlou vraždou spojený, nech jej príčiny sú hocijaké.

Rozhovor s Jurajom Rizmanom z Greenpeace o bezprizorných skladoch nebezpečných chemikálií v skrachovaných družstvách.

Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro.

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

„Is relieved that there are still people who dont know S. Zizek,“ napísala minule na Facebooku Mária Modrovichová, stĺpčekárka píšuca o New Yorku tu o pár strán ďalej. „Kto, do pekla, je S. Zizek?“ povedala som si v duchu ja a na rozdiel od Márie ma nijako neupokojovalo, že mi to meno nič nehovorí.

Heslom Love Parade 2010 bolo The Art of Love, teda Umenie lásky. Do histórie sa však zapíšu slová chaos, tunel, panika, úzkosť a 21 mŕtvych. Čo sa to v Duisburgu stalo? Ako k tomu došlo? Dalo sa tomu predísť? A kto za to môže? Nech si už o masových diskotékach, akými sa Love Parade stali, myslíme čokoľvek, takýto koniec si určite nezaslúžili.

Emil, mám problém s pamäťou. Viem, nie je to nič nečakané, ale čoraz viac ma to znervózňuje. Napríklad. Keďže v mojich listoch je dosť spomienok, nepamätám sa, na čo som už spomínal, a preto je tu nebezpečenstvo, že sa budem opakovať.