Takáto udalosť sa stala v Poľsku prvýkrát. Na začiatku roka zorganizoval vojenský prokurátor plukovník Mikolaj Przybyl tlačovú konferenciu, na ktorej sa prezentoval ako obeť diskreditačnej kampane. V jednom momente požiadal novinárov o päťminútovú prestávku na vyvetranie sály. Vzápätí po tom, ako všetci vyšli von, zaznel z miestnosti výstrel. Keď novinári vošli späť do sály, plukovník ležal v kaluži krvi. Ukázalo sa, že si strelil do hlavy a prvé správy hovorili o tom, že v nemocnici bojuje o život.

Tvrdí, že trh potrebuje svedomie. Zároveň volá po takom sociálnom systéme, ktorý si štáty môžu dovoliť. S rozvíjajúcimi sa ekonomikami treba podľa neho viac rátať, no budúcnosť vlastnej krajiny ho napĺňa pesimizmom. Britský ekonóm Ian Scott.

Boli časy, keď európsku integráciu charakterizovali štyri základné slobody. Dnes sú to tri nápadne podobné problémy s jedným menom. Volá sa deficit. Európsku integráciu dnes charakterizujú tri deficity.

Poškodili ste si toho roku v zime na rozbitej vozovke auto? Je úplne jedno, či odpoviete áno, alebo nie, pretože ak nesedíte iba v teple domova, tento článok je určený pre vás.

Debaty o tom, ktoré remeslo je najstaršie, zväčša nevedú nikam – iba ak do tlačou ťažko zmapovateľných vôd konverzácie. Žiadnej podobe slušnosti však hádam neublíži, ak nastolíme premisu, že ak nejaké najstaršie remeslo existuje, nepochybne musí mať niečo dočinenia s daňami.

Je mi cťou, že tu smiem byť s vami pri slávnostnom otvorení roka na jednej z najlepších univerzít sveta. Sám som univerzitu nikdy neskončil. Ak mám priznať pravdu, toto je najbližšie, ako som sa dostal k promócii. Dnes vám chcem vyrozprávať tri príbehy zo svojho života.

Milý Emil, v týchto horúčavách sa obzvlášť nudíme. Všetci v starobinci. Starí ľudia vraj vôbec nemajú chodiť von. Asi preto, aby umierali dnu.

Emil, zabúdam. Znak staroby. Alebo už aj senility? Alebo je to...ako sa to volá...vidíš...ajsenhauer...nie...už viem, alzhajmer. Počul som taký blbý vtip. Že radšej s parkinsonom porozlievať, ako s alzhajmerom zabudnúť piť. To je strašne smiešne pre tých, čo nezabúdajú. Mne to až také smiešne neni.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Vojaci, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, rozprávajú, že vojna, to neboli len sofistikované bojové stratégie či veľké hrdinské činy. Takmer všetci vojnoví veteráni sa zhodli na tom, že najväčším peklom boli vši.