Na začiatku rovno poviem, že nie som, pokiaľ ide o rádioaktivitu, celkom objektívny. Mojim rodičom a prarodičom sa totiž podarilo v polovici sedemdesiatych rokov postaviť rodinný dom v jednej z najkrajších štvrtí Prahy, v Klánoviciach, priamo uprostred najväčšieho lesa, aký v Prahe nájdete. Ako to tak v živote býva, nikdy nevyjde všetko dokonale. Mojim rodičom a prarodičom sa ten dom veľmi nevydaril. Nielenže je to taký socialistický rodinný paneláčik s brizolitovou omietkou (ktorá však drží aj po takmer štyridsiatich rokoch skoro nedotknutá), ale najmä svieti, presnejšie povedané, žiari.

Ak motyka vystrelí, nevyjdeme na psí tridsiatok, ak nevystrelí, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Alebo to sadne ako riť na šerbeľ, alebo sa to bude naťahovať ako guma v trenkách.

Ulice a byty v mestách, dvory na dedinách sú neraz prepchaté rôznymi zvermi pokrytými kožušinou či perím. Psy, mačky, hydina, králiky, drobné hlodavce. Dá sa povedať: stereotyp. Tak prečo z neho nevybŕdnuť a neoddať sa radostiam i starostiam chovu niektorého z netradičných druhov zvierat?

Na sídlisku v Devínskej Novej Vsi žijem od roku 2004. Ešte pred pár dňami som písal milý fejtón pre ročenku našej fabriky Volkswagen. Ako už neraz predtým, opäť som raz oslavoval očarujúcu polohu Devínskej Novej Vsi, diaľavu moravských luhov, pocit bezpečia, ktorý nám dodáva nad nami tróniaca Devínska Kobyla a pocit akejsi plážovej pohody, ktorý máme vďaka Sandbergu.

„Všetko, čo vidíš v ruskej televízii, je pravda. Je to skutočne s tými požiarmi tak. Horíme a nevieme dokedy,“ hovorí mi Igor. Zo svojho domu, vzdialeného osem kilometrov od moskovského cestného okruhu, hľadí rovno na borovicový les. Jeho hlas však znie do telefónu pokojne.

Zoznámili sme sa v televíznej Lampe, kde ma zaujal nezvyklou kombináciou idealizmu a vecnosti, ako aj schopnosťou prirodzene premostiť zdanlivé paradoxy. Žije na lazoch, no má rád Bratislavu. Bol (a podľa mňa stále je) anarchistom, no volí pravicu. Na Zaježovú zaviedol mobilný signál, no má rád mystikov. Juraj Hipš.

Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Nová kniha Pavla Vilikovského je literárnou udalosťou. Od jeho debutu v šesťdesiatych rokoch až dodnes to tak je. Pes na ceste nie je výnimkou.

Dunaj je po Volge druhou najdlhšou riekou v Európe. Pramení v nemeckom Čiernom lese a na hranici Ukrajiny a Rumunska sa vlieva do Čierneho mora. Okrem Claudia Magrisa či Michala Hvoreckého inšpiroval aj desiatku autorov a autoriek z krajín, ktorými preteká.

Tohtoročné letné horúčavy spôsobili, že ľadovce na najväčšom ostrove sveta sa topia závratnou rýchlosťou. Okrem klimatológov sa čoraz viac hlásia o slovo aj politici. Napríklad Donald Trump by chcel dánsky ostrov pripojiť k USA, ide mu aj o suroviny. Grónčania však sami túžia po nezávislosti.