Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Ujo Reagan, na mier negáň! Alebo tak nejako to bolo, na ostatné verše tej básničky si nepamätám, už to bude plus-mínus štyridsať rokov, takže ďaleká minulosť.

Slovensko už dávno prijalo krádež pojmu národ. Za národne orientované sú tu vyše 30 rokov označované sily, ktorých jediným obzorom sú kšefty, neschopnosť spravovať štát a absencia empatie. Dnes zažívame pokus o lúpež mieru.

Komu (a čomu?) sa vlastne prihovára náš premiér, keď vraví, že na Ukrajine nie je vojna, rakety na Kyjev padajú len tak občas a my, pravdymilovný národ slovenský, sa nenecháme zradne vohnať do vojny proti našim ruským bratom? Nie je to rusofília, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a už vôbec to nie je žiadne absurdné zlo, prajúce si smrť ukrajinských detí. Je to strach.

Trump tlačí na Ukrajinu, aby sa vzdala. Ani to mu nevychádza, ale je vynaliezavý, vytasil ešte jeden spôsob: posilňuje Putina, aby Ukrajinu čím skôr dorazil.

Prvé výročie vlády britského hnutia Labour nebude dôvodom na oslavu. Preferencie strany sú poľutovaniahodné – vezú sa na chvoste populistickej pravicovej strany Nigela Faragea Reform UK.

„Vojna je mier“ je jedno z hesiel režimu z Orwellovej dystopie 1984 a pojem mier sa aj dnes denaturuje. Česi vymysleli výraz „chcimír“, to je človek, ktorý si mier vykladá ako porazenectvo. Treba sa vzdať (Rusom) a bude pokoj. V dnešnej téme čísla sa na slovo mier pozrieme z rôznych uhlov.

Titul eseje je svou obsažností tak olbřímí, že určitě nejsme schopni jeho úplného rozvedení a vysvětlení. Všechny tyto podoby, modality, variety, fasety jsou ovšem od konce 19. století a v průběhu celého 20. století v dějinách slovenské společnosti přítomny a věnovali se jim významní slovenští, a nejen slovenští, historikové, filozofové a sociologové, každý ve své specializaci.

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.

Na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy, teda NATO, môžeme nazerať cez právne formulácie zmluvných vzťahov, súčty kapacít a materiálnych zdrojov, technologické parametre či súhrnný objem palebnej sily. Možno hovoriť aj o jej politických základoch a cieľoch. To všetko má však ďalšie a hlbšie predpoklady a súvislosti.