Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Ak moslim povie, že islam protirečí homosexualite, Scotland Yard ho začne vyšetrovať pre homofóbiu. Keď to isté povie gej, Scotland Yard ho začne vyšetrovať pre islamofóbiu. Chápete to?

Sú isté veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti mlčí, v škole sa o nich neučí, v novinách sa o nich nepíše. Takže o nich nakoniec skoro nikto skoro nič nevie. Kto napríklad vie, prečo prdíme práve z fazule, prečo prd smrdí a ako vlastne vzniká ten zvuk?

Emil, zažil som čudesnú vec, skoro som neveril vlastným očiam. Inak, prepáč že hneď odbočujem, výraz „neveriť vlastným očiam“ naznačuje, že ide o niečo výnimočné, ťažko uveriteľné a ak by si to nevidel na vlastné oči, tak neuveríš, že sa to stalo.

Bolo to prvý raz, a dúfam že naposledy v mojom živote, keď som uvažoval, kde by sa dal zohnať samopal, pištole, granáty, a čo všetko si vziať so sebou pri odchode do lesa, keby nebola iná možnosť, než prejsť na partizánsku formu boja.

Áno, Londýn horí, a nie je to len pieseň. Z pohľadu na mesto, ktoré na svojich návštevníkov pôsobí inokedy tak priateľsky, ide strach. Čo sa to deje?

Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Emil, nastala zvláštna situácia, nie som na ňu zvyknutý a budem sa musieť nejako adaptovať. O čo ide. Ide o to, že predpoveď počasia vychádza. Predtým to bolo skoro tak, že ak hlásili, že bude pekne, tak pršalo a naopak. Vlastne bolo takmer isté, že to bude naopak.

Jozef Čentéš si poriadne zavaril. Najskôr vymazal a následne skartoval výpoveď poslanca Matoviča. Ani by to nestálo za reč. No Čentéšov trapas sa môže stať zámienkou, aby ho prezident Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora. Hlavne ľudia okolo Trnku využili Čentéšovu chybu, a teraz mu podkurujú, ako sa len dá.