Nie je to tak dávno, čo mali mnohé krajiny vznešený ciel dosiahnuť všeobecnú gramotnosť. Chceli dosiahnuť stav, keď každý obyvateľ bude vedieť písať aj čítať.

Tesať do kameňa sa dá v dnešnom Nemecku iba jedno: nová vláda Angely Merkel je najlepšia možná. Ale práve to je hlavný problém. Pod drvivou väčšinou pasáží z vládneho programu konzervatívcov z CDU/CSU a liberálov z FDP mohol stáť pokojne podpis socialistov z SPD a Zelených. Volič ľavice, ktorá pred voľbami strašila nástupom neoliberálnej vlády, by sa mal dnes cítiť oklamaný a súčasne sa pýtať, prečo nedal hlas Angele Merkel či lídrovi FDP Guidovi Westerwellemu.

Strednú Európu zasiahla tento týždeň vlna nízkeho tlaku. Aj v Bratislave bola zima, fúkal vietor a padal ľadový dážď so snehom. Len v športovej hale na Pasienkoch došlo k frontálnej poruche: hoci Richard Müller spieval o tlakovej níži, nad jeho koncertom sa rozostúpili mraky.

Ak v duchu komunistickej ideológie definujeme slobodu ako „poznanú nevyhnutnosť“ (ako nám v minulom čísle vtipne pripomenul Martin Mojžiš), nová kniha Pavla Vilikovského, s príznačným názvom Vlastný životopis zla, je potom podrobným svedectvom veľmi nedobrovoľného poznávania tejto nevyhnutnosti. Za ostnatým drôtom.

Dobro nuda. Koho zaujíma? Dobrý film, dobrá kniha, dobrý obraz – všetko je o tom, že niečo nefunguje. Že do počiatočného dobra, alebo dobrého úmyslu sa miesi zlo. Zlo s ľudskou, anjelskou, aj diabolskou tvárou. Zlo dočasné aj trvalé.

Mal to byť znovu súboj dvoch veľkých strán. Mal to byť veľký návrat predsedu sociálnych demokratov Jiřího Paroubka do premiérskeho kresla. Mal to byť ďalší tesný výsledok. A nič z toho sa nestalo.

Najhoršie je, keď človek niečo niekam napíše, leto potom to jednoducho nemôže neurobiť. Teda môže, ale pripadal by si akosi čudne. Bola noc z pondelka na utorok. V mobile som mal esemesku od Kamily, veľmi peknej šéfky nášho internetu, že by odo mňa potrebovala blog o deň skôr, ako ho normálne píšem.

Správa z tlače: Gruzínsko vysiela nepohyblivú starenku do Guinnessovej knihy rekordov. Ak sú osobné záznamy Antisy Chvičavovej pravdivé, potom je najstarším žijúcim človekom na svete – mala by mať 129 rokov.

V tohoročných českých voľbách je lepšie nepredpovedať, lebo prieskumy sa každú chvíľu prešvihnú doľava alebo doprava. Mal to byť veľký výprask pravice. Kým situáciu neskomplikovala nová strana dvoch mužov - všetkými masťami mazaného veterána a populárneho aristokrata.

Facebooková skupina s názvom „Obťažuje ma, keď mi slovenská polícia dáva výbušniny do batožiny“ si za necelé dva týždne získala 40-tisíc fanúšikov. Skupina s názvom „Podporujem dopravcov v štrajku. Mýto sa týka nás všetkých!“ mala za ten istý čas viac ako 70-tisíc členov.