Ako sa to vyslovuje, Dubnika alebo Dubniča? Koľko nám bude trvať cesta z letiska do miesta konania? Máte tam internet?

Rozhovor s gruzínskou novinárkou Ninou Kupunia, pôvodom z Abcházska, o vojne a knižnici jej otca.

Na začiatok by som rád podotkol, že všetky tie premúdrené úvahy o blížiacom sa konci periodickej tlače sú od základov akési pomýlené. Po prvé, už samotná otázka, či prežijú tlačené médiá v dnešnej dobe kompjútrov-trov-trov je totiž zbytočná.

Plénum aktivistov a priaznivcov VPN sa rozložilo na tých, čo stáli za Janom Budajom a ostatných. Výsledný dojem bol nedobrý, pričom verejnosť si spomenutý fakt interpretovala ako mocenský boj vo vedení hnutia.

Približne pred ôsmimi rokmi sa ma Ján Štrasser, ktorého som vtedy ako redaktora kultúrnej rubriky v starom dobrom Domine trápil svojimi publicistickými pokusmi, opýtal, či poznám violončelistu Jozefa Luptáka. Vraj organizuje festival komornej hudby Konvergencie a bolo by dobre sa tam ísť pozrieť. Odvtedy konvergujem každý rok.

Minulý týždeň boli svetové médiá zahltené veľkými témami: od zmien, ktoré môže priniesť víťazstvo japonskej opozície až po ťažkú cestu k americkému konsenzu o budúcnosti zdravotníctva. A do toho všetkého série článkov, pripomínajúce začiatok druhej svetovej vojny.

V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

Personálna politika predsedu vlády sa dá pripodobniť k pohybu rúk škrupinkára. Sledovať, na ktorom rezorte SNS či HZDS práve sedí minister, alebo už bol odvolaný a je tam niekto iný, si žiada obrovskú koncentráciu pozornosti, s očami prilepenými na prsty ako Fica, tak i tých, ktorí rotujú pod jeho rukami.

V sobotu sa v Banskej Bystrici stretlo pár stoviek priamych účastníkov Slovenského národného povstania. Oslavovali 65. výročie historickej udalosti, ktorá poznačila celú budúcnosť a charakter slovenského národa. Dvaja z povstalcov – Vincent Kandera z Ľubele a Vojtech Rázus z Liptovského Mikuláša – na oslavách chýbali.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.