Dobrý deň, časopis .týždeň a relácia Pod lampou majú 20 rokov. Bol to čas, v ktorom sme hľadali lepšie Slovensko spolu s komunitou ľudí, ktorá sa okolo .týždňa a Pod lampou utvorila. Teraz, v čase ohrozenia slobodného sveta, nás čaká nová etapa, ku ktorej Vás srdečne pozývame. Bez Vás sa nepohneme.

Dobu, v ktorej vyrastám, napĺňajú dezinformácie, nepravdy, hoaxy. Čoraz viac v nej vidieť, aký význam má slobodné prostredie médií, ktoré ponúkajú objektívne fakty a inšpiratívne podnety. Pre mňa bol týmto priestorom vždy .týždeň a diskusie .pod lampou. Narodil som sa tri roky po ich vzniku – a ony sa stali mojimi mentormi.

Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

Čo sa to na Blízkom východe rok od masívneho teroristického útoku Hamasu na Izrael deje? Ako na údery Izraelu zareaguje Irán, ktorý Hizballáh podporuje, vyzbrojuje aj financuje? A čo sa deje v Gaze? Je Izrael v práve? Ako akcia zasahuje civilistov?

Prečo sa na poste ministra zdravotníctva dejú neustále výmeny? Prečo rýchlo zabúdame na mená ľudí, ktorí ho zastávali? A prečo žiaden minister za posledných 16 rokov nezanechal stopu, ktorú by niekto ocenil?

Mafiánske skupiny majú „astronomické množstvá zdrojov“ na svoje aktivity zahŕňajúce aj obchodovanie s ľuďmi a zbraňami.

Bolo to v lete začiatkom 80. rokov, túlali sme sa s mojou budúcou ženou Martou po slovenských horách s jedným cieľom – po ceste domov sa zastaviť u Bútorovcov na chalupe v Hodruši Hámroch. Už sme sa s Martinom a Zorkou poznali, ale Martin je odo mňa ešte stále o 13 rokov starší a mal som vtedy trochu ostych pred ľuďmi, ktorí už toho zažili oveľa viac ako ja.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.

To, čo sa deje v kultúre od nástupu vlády národnej nenávisti a deštrukcie hodnôt, netreba nejako zdôrazňovať. Už nikto neráta, v ktorom mínusovom poschodí sme v tomto šialenom výťahu. A ak si hovoríte, že za Mečiara to bolo predsa len (v kultúre) horšie, tak nebolo.

Poistenci zdravotných poisťovní Dôvera a Union majú prístup k plánovaným výkonom nemocnice bez obmedzení.