„Pes je jako člověk,“ píše Jiří Marek vo výbornej tridsaťročnej knižke Psí hvězda Sírius aneb láskyplné vyprávěnky o psech: „civilizace z něho učinila to, čím je.“

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Podle dvou nezávislých průzkumů, provedených neziskovou organizací China Partners a Východočínskou univerzitou v Šanghaji, je dnes v Číně asi 40 milionů protestantů – v roce 1949 jich bylo sotva půl milionu.

Milí priatelia. Tento stĺpček by som chcel venovať psom. Každý stretol svojho životného psa. Možno to bol susedov oňuchávač. Rafol vás do lýtka. Preto teraz psov bojkotujete. Možno sami chováte psovitú šelmu, práve vám olizuje ruky. V mojom živote bolo niekoľko psov. Prvý bol susedov Lesan u babky na dvore. Mal som ho rád, ako dieťa som ho skusmo kopol, on vyceril tesáky, zdrapil ma za tepláky. Potom bol jeden vlčiak, ktorý mi kovovým náhubkom udrel do hlavy, lebo ako komótne dieťa s nadváhou som sa nevyšplhal na strom. Potom prišla Brita.

V Číne sú ľudia, ktorí chemicky farbia svojim psíkom srsť. Sú tam kaderníctva, ktoré vám prefarbia labradora na pandu či ši-cu na Hello Kitty. Jeden Angličan prenajal svojmu psíkovi súkromné lietadlo, aby ho odviezlo za ním na Bahamy, lebo psychológ jeho psa povedal, že normálny linkový let by bol pre neho stresujúci. V Amerike sú ľudia, ktorí kupujú svojim psíkom diamantové náhrdelníky a dizajnérske značkové psie handry.

„Je mi z toho veľmi, veľmi smutno,“ povedal .týždňu Whisky. „Filip bol pre mňa najlepším textárom všetkých čias. Jeho smrť je veľkou stratou pre hudbu a literatúru. A pre mňa je to obrovská osobná strata, mal som ho veľmi rád,“ dodal spevák Slobodnej Európy. Smrť Filipa Topola zarmútila všetkých fanúšikov Psích vojákov, ale na druhej strane ani tak neprekvapila. Filip Topol patril k hudobníkom, ktorí sa nikdy nešetrili. Ani na pódiu, ani v súkromnom živote.

Niekto musí zostať stáť na schodoch do lietadla, povedať posledné zbohom, držať vreckovku a utrieť zaslzené oči. Niekto tu musí zostať, aby bolo komu posielať listy, farebné pohľadnice a aby bolo komu volať zo všetkých tých diaľok. Niekto musí zostať, aby sa mohol starať o dom, kedysi plný detí a príbuzných, aby mal kto poliať kvety a starať sa o psa, ktorého tu museli nechať.

Bol neporovnateľne čistejší ako všetci ostatní. Mal iné, inteligentnejšie oči, a najmä nežobral. Nepýtal si peniaze ani keksíky, iba sa ma spýtal, ako sa mám, a potom si požičal moj mobil, aby zavolal domov mame. To je ďalšia nezvyčajná vec. Thamelskí chlapci nevolávajú domov. Nehovoria o svojom detstve ani o svojej mnulosti, a to najmä preto, aby si to nepripomínali. Žijú na ulici, spia na ulici na kartónoch, pritúlení k svojim spolupútnikom, pouličným psom a fetujú lepidlo z vrecka. V noci žijú a cez deň spia. V noci sa spať nedá – je zima.

Je obdivuhodné, čo vedia dobre vycvičené psy. Človeka vytiahnu z lavín, z vody, strážia ho i s majetkom, sú vernými spoločníkmi, sprevádzajú nevidiacich, liečia telo, dušu. Dokonca športujú.

Na francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda sa valí jedna katastrofa za druhou. Krajine hrozí vlna prepúšťania a útek najbohatších obyvateľov do cudziny. Dotkne sa nejako reštrukturalizácia v koncerne PSA Peugeot Citroën aj Slovenska?