V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.

Na to, čo sa podarilo za uplynulých dvadsať rokov u nás dosiahnuť, sa možno pozrieť dvojako, píše v úvode knihy Kde sme? Mentálne mapy Slovenska jeden z jej editorov Martin Bútora.

Štyridsaťdva dní, 7 hodín a 7 minút. Toľko zostáva do začiatku 14. ročníka festivalu Bažant Pohoda vo chvíli, keď píšeme tieto slová. Do chvíle, keď na trenčianske letisko začnú prichádzať ľudia s batohmi a spacákmi, vyjde presne 6 .týždňov. V každom z nich bude aj rubrika Pohoda Backstage.

„Jsou jenom tři věci, kterým ženy nerozumějí: volnost, rovnost a bratrství,“ ale jak to vlastně myslel G. K. Chesterton, když vymyslel jeden ze svých slavných výroků?

Keď v januári posielalo Počiatkovo ministerstvo do Bruselu dokument, v ktorom sa Slovensko hlásilo k "ambicióznemu" cieľu znížiť do roku 2012 dieru vo verejných výdavkoch na 3 % ročného výkonu celej krajiny, nevyslúžilo si pochvalu, skôr naopak: Slušné upozornenie, že papier síce znesie všetko, ale optimizmu v raste daňových príjmov je priveľa. Komisia preventívne natiahla odhad nášho pobytu na trestnej lavici medzi narušiteľmi Paktu rastu a stability o ďalší rok.

Začiatkom šesťdesiatych rokov nakrútil Federico Fellini snímku 8 ½, trochu ironizujúcu poctu ľuďom od filmu, trochu surrealistický príbeh o tvorbe, o prelínaní umeleckej a súkromnej roviny života, fantázie a práce, o autorskej zodpovednosti, strastiach popularity...

Pred sedemdesiatimi rokmi, 5. marca 1940, Lavrentij Berija, ľudový komisár pre vnútorné otázky ZSSR, adresoval „súdruhovi Stalinovi“ internú správu, týkajúcu sa vyše 25-tisícov Poliakov, uväznených v sovietskych zajateckých táboroch a väzeniach NKVD.

Rozhovor s Igorom Rattajom zo skupiny J&T o kreslení v mapách a rešpekte developerov voči pravoverným ochranárom.

Rozhovor s riaditeľom Správy TANAP-u v rokoch 1995 až 2006 Tomášom Vančurom o naivite zelených chlapcov.

Rakúsky prezident Heinz Fischer poslal sudetským Nemcom na ich každoročné zhromaždenie list. Napísal v ňom, že Benešove dekréty boli „ťažkým bezprávím“, ktoré by krajiny EÚ nemali legalizovať. „Skutočnosť, že český prezident Václav Klaus si pre svoj podpis Lisabonskej zmluvy dal ako podmienku, že európska charta ľudských práv sa na dekréty nevzťahuje, nemá v skutočnosti nijaký vplyv.“ To je dobrá správa pre Slovensko, ktoré si napokon žiadnu výnimku nevymáhalo, pretože by si ju ani nevymohlo. V Česku sa okolo Fischerovho listu strhol krik – nebojte sa, až bude za rok posielať Viktor Orbán podobné zdravice „vymeneným Maďarom“, bude krik aj u vás.