Mečiar sa začiatkom roku 1990 objavil fakt ako vychádzajúca hviezda slovenskej politiky. Ohuroval znalosťami (vtedy sme ešte netušili, že sú to znalosti dodávané z temných zákutí komunistického undergroundu), výdržou (vtedy sme ešte nevedeli, že ide o jazdu medzi Scyllou a Charibdou stavov jeho duše), komunikačnými schopnosťami (vtedy sme ešte nevedeli odhadnúť rozdiel medzi možnosťou a skutočnosťou), rýchlym rozhodovaním (vtedy sme ešte netušili, že aj sľubovanie nemožného je istým typom rozhodovania), jasnozrivosťou (vtedy sme ešte netušili, že sa za ňou ukrýva sieť vycvičených informátorov), presvedčivosťou (spojenou s vydieraním)... a zdanlivou lojalitou, ktorá bola iba umne ukrývanou prípravou na frontálny útok na Verejnosť proti násiliu (VPN). Spoznávali sme sa v akcii a keď sme sa spoznali, došlo ku konfliktu, ktorý bol koncom VPN a začiatkom Mečiarovej politickej kariéry. Mečiara sme odvolali po tom, ako sa opakovane pokúsil denunciovať Jozefa Kučeráka, ktorý viedol vo vláde Slovenskej republiky ekonomickú reformu. Po tom, ako napadol Verejnosť proti násiliu v televízii vymyslenými obvineniami o cenzurovaní jeho príhovorov k občanom. Po tom, čo rozbil prvú ponovembrovú koalíciu svojvoľným odvolaním ministra vnútra nominovaného najbližším koaličným partnerom (KDH) a vniesol napätie do vzťahu s týmto koaličným partnerom. Po tom, čo vyšlo najavo, že začína okolo seba budovať záujmovú sieť všakovako podplatených a zmanipulovaných ľudí. Po tom, čo sa naozaj ukázalo, že iba s ťažkosťami rozlišuje medzi pravdou a lžou, respektíve používa lož ako pracovnú metódu.

Keď píšem túto úvahu o tom, prečo skončili (aspoň nateraz) vo veľkej politike Pál Csáky a Miklós Duray, necítim žiadnu úľavu ani zadosťučinenie v tom zmysle, v akom iste cíti úľavu a zadosťučinenie Fedor Gál, keď píše o Vladimírovi Mečiarovi. A keď časť verejnosti víta nielen neúspech HZDS, ale aj SMK, tak to v kontexte spoločensko-politického vývoja na Slovensku po roku 1989 považujem za veľké nedorozumenie.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Český príklad, grécky smer, Shootyho bilbordy, antificovské nasadenie známych osobností. Kampaň graduje, nie však zásluhou nepochopiteľne miernych opozičných lídrov. Ako na to idú malé a nové strany, teda OKS, HZDS, Most-Híd a SaS?

Toto je drsný príbeh z Petržalky. Máme v tejto nechvalne známej mestskej časti kanceláriu. Tmavá noc, asi dve hodiny po polnoci. Idem domov, bolo to v čase krátko pred festivalom, keď bežne pracujeme hlboko do noci. Mimochodom, dnes som si začal len tak spievať pieseň práce, zistil som, že ten text viem stále naspamäť, dobre ho do mňa natlačili...

Prečo sa z rómskeho problému zatiaľ na Slovensku nestala živá politická téma? Dôvody sú tri: 1. Naši politici nemajú fantáziu. 2. Na to, aby sa desaťtisíce našich Rómov, ktorí žijú na úrovni obyvateľov "tretieho sveta", vymanili z biedy, je potrebné dlhotrvajúce úsilie a množstvo malých, neviditeľných krokov. Nič pre politikov zajatých v štvorročných cykloch.

Tvrdohlavo sa pokúšam nepodliehať spomienkovému optimizmu, pre mnohých takému lákavému a typicky ľudskému. Aj preto, aby som sa niekoľkokrát za rok mohla tešiť, že už nemusím chodiť do kina na chudobný Filmový festival pracujúcich, ale môžem ísť na MFF Bratislava, festival frankofónnych filmov, prehliadku Jeden svet...

Vlani v Prahe Barack Obama predstavil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Americký prezident vtedy nezabudol dodať, že ten dlhodobý cieľ nemusí byť dosiahnutý dokonca ani počas jeho života; keďže prezident nemá ešte ani päťdesiatku a môže žiť ďalších tridsať rokov, naznačil všetkým, že si je vedomý, o akom náročnom cieli hovorí. Svojím rozhodnutím prísť podpísať dohodu o znížení počtu strategických jadrových zbraní s Ruskom práve do Prahy, a presne rok po svojom prejave, zároveň Obama všetkým realistom odkázal, že sa svojho sna nevzdal.

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

Je to krásne, keď si blížni pomáhajú. A keď sú k tomu vychovávaní odmalička. Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami v autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, ťahajúc ďalšie tri za sebou, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr.