Marcus Tullius Cicero bol významný rímsky politik na konci obdobia rímskej republiky. Prešiel postupne viacerými stupňami kariéry až po úrad konzula. Uverejňujeme viac ako 2 000 rokov starý text jeho brata Quinta, ktorý mu radil, ako má viesť kampaň, aby v nej vyhral.

Jeho filmy sú natrieskané hereckými hviezdami, a to v nich ani zďaleka nedostávajú hlavné úlohy. Bill Murray bol ochotný hrať v ktoromsi jeho filme aj celkom zadarmo. Americký režisér Wes Anderson.

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

V roku 2006 rozpustili zdiskreditovanú Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorú beznádejne ovládli diktátorské režimy zastúpené v OSN a namiesto nej bola vytvorená Rada OSN pre ľudské práva, ktorá mala byť akože lepšia. Zároveň sa zaviedlo „univerzálne periodické preskúmanie“ stavu ľudských práv vo všetkých krajinách každé štyri roky; Česko bolo prvýkrát „skúmané“ v roku 2008. Výsledkom bolo tridsať odporučení Rady. Z ních vyberám tie „najlepšie“.

Lososová, malinová, melónová, cibuľová, pivonková, granátová, ťažko pomenovať všetky tie odtiene jednej farby, ktoré môže mať ružové víno. A to sme sa ani nepokúsili opisovať chute a vône tohto letného a aj veľmi slovenského hitu.

Eurozóna je v plameňoch a európski lídri namiesto hasenia okolo nej stavajú múr. Mali by sme si dať pozor, nech sa nezamurujeme na tej nesprávnej strane.

Ak chcete pochopiť filozofiu a skladbu tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, kľúčom je táto kúzelná veta šéfa Inštitútu finančnej politiky (pri MF): „Máme nejaké spektrum možností konsolidácie, ktoré je väčšie než požadované. A záleží na politickom rozhodnutí, či sa vláda rozhodne uskutočniť všetky opatrenia (...), alebo niektoré z nich neuskutoční.“

Vízie, sny, programy. Politické programy číta málokto. Stáva sa pomerne často, že aj ich autori majú problém s pasážami, ktoré sami nepísali. Teda, azda s výnimkou úplne prvého Programového vyhlásenia VPN z 20. novembra 1989, ktorý vznikal „na úsvite revolúcie“ na najvyššom poschodí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a mal necelú jednu stranu. Písali sme ho v eufórii a v jednom okamihu, keď sa zdalo, že sa blížia tajní, Martin Bútora navrhol, aby sme ho zjedli. Sedeli sme vtedy na pracovisku programátora Alfréda Zimmermanna. Mimochodom, neviete niekto, čo je s ním?

Potrebu zníženia deficitu využíva vláda na presadenie výrazného zvyšovania daní a odvodov. Hoci opatrenia vraj mieria len na bohatých, veľkých a silných, v konečnom dôsledku na ne doplatia všetci občania Slovenska. Či už priamo, alebo nepriamo.

Není divu, že po téměř apokalyptickém dvacátém století se i v Česku zvedá nostalgická vlna po starém Rakousku. Ovšem v prostředí postmoderního relativismu, názorového rovnostářství, ztráty kolektivní autority a dnes už malého zájmu „o smysl českých dějin,“ jde většinou jen o žabomyší války na stránkách vadnoucích českých listů či v odpadním koši mnoha stránek internetových.