Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku, v údolí menom Val Venosta, územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Násilnosti v uliciach, štrajky a tvrdé reformy novej vlády. Ale aj davy ľudí, ktorí sledujú veľkonočné procesie Bratstiev v stredovekých habitoch. Emotívne Španielsko, dnes vinou finančnej krízy kľúčová krajina EÚ, hľadá spásu.

Knihám švajčiarskeho spisovateľa Pascala Merciera sa stalo to, o čom mnohí autori iba snívajú: začalo sa o nich hovoriť, v dôsledku čoho sa začali predávať.

Film Hry o život (The Hunger Games) bol do slovenských kín nasadený v deň celosvetovej premiéry 22. marca. Jeho uvedeniu predchádzala na domáce pomery nápadná kampaň a ak sa z Hier o život stal obrovský filmový hit (a stal sa) je to najmä kvôli nej. Ale nielen.

Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.

Tím českých a belgických entomológov sa preslávil takmer zo dňa na deň. S novým objavom sa im dokonca podarilo preraziť do časopisu Science, čo je niečo podobné, ako keby športovec vyhral olympiádu.

Vždy, keď sa prichytím, ako odvrávam televízii, cítim sa nesvoj. Znamená to totiž, že videné ma zasiahlo natoľko intenzívne, že sa s ním bez slov nedokážem vyrovnať. Nadávam. A okrem toho táram, čím sa dopúšťam rovnakého hriechu, ako tí ľudia na druhej strane, v telke, tí, čo ma vytáčajú natoľko, že ich verbálne vyčíňanie nedokážem obísť mlčaním.

Majstrovstvá Európy vo futbale sa skončili a začalo sa účtovanie. Všetky prieskumy verejnej mienky ešte pred začiatkom Euro 2012 ukazovali, že ľudia sú z tejto udalosti rozčarovaní. Vláda hovorila, že organizácia majstrovstiev bude pre štát znamenať modernizáciu a civilizačný skok. Dnes vieme, že nič z toho nevyšlo. Občianska platforma sľúbila, že sa postaví 4200 kilometrov diaľnic a ciest. Podarilo sa však iba 600 kilometrov a časť z nich bude po majstrovstvách ešte uzatvorená, aby sa dokončili. Jediná vec, ktorú sa podarilo splniť na 100 percent, je postavenie štyroch nových štadiónov. Diskusia o tom, ako využiť národný štadión vo Varšave, ktorého prevádzka stojí ročne 7 miliónov eur, však pokračuje.

Za múrmi Malecónu nie je príliš na čo pozerať, nie je tam toho totiž priveľa na videnie. Vidieť tam len modrú plochu, ktorá sa občas rozhnevá a vyprskne peniace vlny na ulicu, ktorá ju ohraničuje. Žiadne jachty. Nájdete tu len pár horko-ťažko poopravovaných lodičiek, ktoré získali špeciálne povolenie kapitána prístavu.