Do sveta, o ktorom tu zvyknem písať, patrí aj Tomáš Janovic. Už nie je medzi nami, ale spomienka na toho vzácneho človeka je stále aktuálna.

Peter Procházka (1952) je rocková hviezda, aj keď ho nikto nikdy nevidel stáť na pódiu s nástrojom (aspoň si myslím). Jeho inštrumentom je fotoaparát a bez jeho fotografií by sa veľmi veľa z našej kultúry, hlavne popkultúry, nezachovalo.

Anna Óváry bola donedávna viac známa pre priaznivcov slovenskej elektropopovej scény ako speváčka kapely Buy Her Sugar. Prednedávnom však Anna všetkých prekvapila svojím sólovým projektom Ovarius a hneď jej prvý singel Theory And Routine si získal značné množstvo fanúšikov. Možno preto, že sa prihovára aj „depešáckej“ generácii, čo je sympatický dôkaz, že generačné priepasti v súčasnej hudbe strácajú hĺbku a všetko patrí každému.

Vážená pani ministerka kultúry, ešte nikdy som nepísal list najvyššej predstaviteľke našej kultúry. Možno ste si však popri svojej zaneprázdnenosti a pracovných cestách nevšimli, že nedávno vo vydavateľstve Slovart vyšla nová zbierka poviedok dvojice Pišťanek – Taragel Pán Hronu: Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno-kritického realizmu.

V sobotu 22. 6. by sa dožil 75 rokov „národný poklad“ Slovákov, Jaro Filip. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vydal jeho monografiu, ktorú som pomenoval láskavo sarkastickou definíciou Jara z úst Mariána Vargu: Človek hromadného výskytu. Zdá sa, že sa ujala.

Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.