Napriek prírode, napriek zákazom, občas i napriek zdravému rozumu je túžba byť matkou taká silná, že sa ňou môžu stať nielen neplodná žena s neplodným manželom, ale aj osamelo žijúci muž.

Tento článok píšem deň pred komunálnymi voľbami. Vyjde po nich. Super. Keď počujem slovo komunálny, hneď mi nabehne spojenie humor. Čiže niečo, čo nie je vôbec vtipné, aj keď sa to tak tvári.

Nobelova cena mieru pre čínskeho politického väzňa a obhajcu ľudských práv Liu Siao-poa je trikrát dobrou správou. Jej prvý rozmer sa týka Západu, druhý samotnej Číny, a tretí Slovenska a Česka.

O tom, aké komplikované bývajú vzťahy medzi veľkými a malými. Stáva sa to najmä vtedy, keď malá krajina náhle získa či zvýrazní svoj strategický význam. A je to aj prípad Rumunska – krajiny, ktorú si Rusko čoraz väčšmi všíma.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.


Predseda parlamentu Richard Sulík mal takýto plán: 2010 opozícia, 2014 parlament. Nejako to prešvihli a teraz ho mrzí, že má málo času na deti. Aj tak považuje za veľké šťastie, že všetko, čo v živote robí, robí, lebo chce a má na to chuť.

Možno sa čitateľom .týždňa bude zdať zvláštne, že profil týždňa venujeme nášmu bývalému stĺpčekárovi. Ale rakúsky spisovateľ si to zaslúži: nebyť jeho úsilia, o prípade mŕtvej opatrovateľky Denisy Šoltísovej by jeho krajiny dodnes nemuseli tušiť.


Termín skupina je v umení vždy tak trochu zvláštny pojem. Iba ťažko si totiž predstaviť viac individualistickú činnosť, ako je maľovanie obrazu. 

Napriek tomu sa maliari radi a často združujú, určite častejšie ako napríklad spisovatelia.