Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

Obzvlášť ju majú rady malé deti. Má totiž v sebe istú dávku kúzelníctva. Vyzerá ako stuhnutá farebná voda, chutí ako klzká limonáda. Niekedy je to zvláštne ohybné sklíčko na zákusku, inokedy voňavý gumený cukrík. A pritom je to obyčajná želatína.

Týmto názvom svetové spravodajské agentúry opisovali vzburu Izraelčanov proti neustále sa zvyšujúcej cene obľúbeného výrobku. Pre ľudí zo zahraničia to vyzerá ako bizarná revolta rozmaznaných občanov jedného z mála fungujúcich štátov v regióne. Ale v skutočnosti ide o viac.

Prvá skutočná skupina, do ktorej som bol prijatý ešte ako chlapec, sa volala Modus.Myslím, že ten názov pôvodne vymyslel Tomáš Berka, ktorý s nami krátko hral a jeho idea bol názov Modus Club.

V poslednom čase sa čoraz viac debatuje o úrovni slovenských vysokých škôl, pričom silnejú hlasy spochybňujúce akékoľvek hodnotenie tejto úrovne. Občas sa dokonca tvrdí, že prírodovedné (a azda aj technické) odbory sú pri hodnotení zvýhodňované alebo že si dokonca dobré hodnotenie „vedia zariadiť“.

Čo je cieľom štátu? Tí liberálnejšieho strihu aj dnes povedia, že sloboda. Kým kedysi sloboda znamenala najmä politickú nezávislosť štátu či národa, v súčasnosti ide viac o ochranu jednotlivcov pred zotročením spoločnosťou. Úlohou štátu je podľa liberálov vytýčiť okolo jednotlivcov hranicu, v ktorej môžu žiť nezávislý život autenticky podľa vlastných túžob. Kvalita štátu podľa nich potom závisí od toho, aký veľký rozsah osobnej slobody majú jej členovia.

Sedím v škôlke na Šobove. Pred chvíľou sme dohrali koncert. S Bez ladu a skladu. V škôlke je šatňa. Je dobré byť neexistujúcou skupinou. Vždy keď hráte, máte sviatok. Na chvíľu sa preruší bežný chod sveta a hráte. Na pódiu sa stretnete s priateľmi, s ktorými sa tak radi hádate, že azda len počas tých vzácnych chvíľ na pódiu to tak nie je.

Vstup do hlavného mesta Džuba označuje lano zavesené naprieč ulicou na Gumbo trhu. Dlhý rad nákladných vozidiel, zanesených prachom, čaká na provizórnej hranici stráženej iba hŕstkou policajtov.

Hoci svet predminulý víkend oslavoval vznik nového štátu s názvom Južný Sudán s nádejou, že tento zúbožený kút Afriky sa konečne dočká mieru a stability, v regióne opäť rinčia zbrane. A miestni sa obávajú najhoršieho.