Je pohodlné hovoriť o zmieri a pokoji, a pritom mať na mysli len to, aby sa „zmierili“ a „upokojili“ tí druhí, tábor našich zákopových nepriateľov. Oveľa ťažšie ja začať od seba.

Včerajšie správy z Česka boli zlé, ale aj nie zlé. Hokej pri pohľade na skóre vyzerá, že dopadol zle, ale o tom, že do budúcna je na stúpajúcej trajektórii, nemožno pochybovať. A potom je tu ešte jedna trajektória. Trajektória hádzaných vajec.

Atentátnik údajne zavraždiť Roberta Fica nechcel, útok naplánoval sám a s nikým o ňom dopredu nehovoril. Ako dopadnú v súčasnej situácii naše eurovoľby? Mali by mať právo voliť aj 16-roční? RTVS pomaly, ale isto končí.

Znova, a v týchto dňoch nanovo aktuálne v mimoriadne znepokojivej súvislosti, počúvame známe ponosy, že s našou spoločnosťou to už nie je ako bývalo, že sme tu na seba nevraživí, ba že sa „už nemáme radi“. A hoci ťažko uveriť, že by sme sa predtým nejako zvlášť milovali, pripusťme, že tu naozaj niečo škrípe.

Obrazy a fotografie sú nádherným médiom, vedia rozprúdiť našu predstavivosť. V tom je však nielen ich krása, ale aj nebezpečie. Tí, ktorí sledujú dianie v Británii, si mohli všimnúť jednu nedávnu a veľmi diskutovanú udalosť. Na letisku v Manchestri sa odohral brutálny incident.

Rusko v našej krajine zabilo veľa ľudí. Bojujeme za všetkých športovcov. Vo vojne zahynulo takmer 500 športovcov, uviedla.

Ako ministerka Dolinková zvládla svoj prvý rok v kresle ministerky? Prečo ju chce opozícia už druhýkrát odvolávať? Čo na konsolidáciu v zdravotníctve hovoria lekári a sestry a prečo opozícia hovorí, že môže spôsobiť kolaps nášho zdravotníctva?

Prídeme o eurofondy, keď si ničíme to, čo sme si sami určili ako prvky svojho právneho štátu? A prečo sme stále na chvoste spolupráce s Ukrajinou, keď by ju naše regióny, najmä tie východné, potrebovali ako soľ? Hovoríme s europoslankyňou Ľubicou Karvašovou.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?