O chvíľu idem na odovzdávanie hudobných cien RadioHead Awards, ktoré udeľuje Rádio FM. Hudobné ceny, ktoré odovzdáva jeden z okruhov verejnoprávneho rozhlasu. Dve veci, ktoré sa mi zdajú nezmyslom, sa spojili do jedného večera a ja tam idem a hľadám dôvod, prečo.

Možno poznáte ten pocit. Prežili ste spolu dvadsať rokov, poznáte sa tak ako málokto a strašne by ste chceli, aby ten vzťah pekne pokračoval. No zakaždým, keď príde k novému stretnutiu, tak čím ďalej, tým väčšmi zisťujete, že tie stretnutia sú vlastne nanič, a hoci sa tomu zubami-nechtami bránite, čoraz častejšie musíte pritakať okoliu, ktoré hovorí, že je to strašné a nikdy to na nič nebude. A že všetok ten čas, ktorý vám to napĺňa, je strateným, ba trápnym časom.

Emil, je otrasné počasie, odporná zima, v takýchto chvíľach sa nečudujem starým Američanom, že odchádzajú na Floridu, kde je teplo, nemusia kúriť, nosiť kožuchy, alebo tie vatované kabáty, čo sú teraz v móde a ktoré kedysi nosili len robotníci na stavbe. Teraz ich nosí každý a asi je to namieste, lebo všetko dookola vyzerá ako jedna veľká stavba, všade nové budovy, všade voľné priestory, nikde ľudia.

Minulý rok oslávila Univerzita Komenského 90. rokov od svojho vzniku. V tejto súvislosti sa na stránkach .týždňa rozvinula diskusia, prečo na pôde inštitúcie, ktorá by mala byť elitnou, tak často víťazí priemer. Je to v malej krajine, navyše zaťaženej desaťročiami komunizmom, nevyhnutnosť, alebo máme na to byť lepší? Aj o tom na pôde Univerzitného pastoračného centra v Bratislave diskutovali pred stovkami študentov hostia Štefana Hríba: prorektor Univerzity Komenského Peter Osuský, vysokoškolský učiteľ Ľubomír Tomáška a vysokoškolský učiteľ fyziky a redaktor .týždňa Martin Mojžiš.

Tie vyššie napísané dve slová sú bežnou židovskou frázou. Na židovskej svadbe ženích rozbije čašu a hostia zvolajú: „Mazel tov!“ Pri bar micva sa mladíkovi prihovárajú: „Mazel tov!“ Študentke po skúške, športovcovi po vyhraných pretekoch, oslávenkyni na narodeninovej párty ostatní hovoria: „Mazel tov!“

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Milujem tie reči, že ženy patria do politiky, lebo tam vnášajú jemnosť, empatiu či slušnosť. Počúvame to pred každými voľbami, keď rôzne aktivistky skúmajú, či je na kandidátkach dostatok žien. Lebo keď nebudú ženy, tak nebude ani slušnosti ani jemnosti.

Práve som sa vrátil z hudobného festialu Sziget. Bolo tam celkom chutne, jedinou prekážkou dobrého gastrozážitku bola hudba. Nie „oficiálna“, ale tá valiaca sa zo všetkých stánkov.

Vojny medzi svokrami a nevestami sú obľúbenou témou pokleslej literatúry. Catherine Cussetová vo svojom románe dokazuje, že ani tento predsudok nie je univerzálne platný. Skvelá budúcnosť má ďaleko od humoresky, ktorú by mohli zneužívať svadobní zabávači.