Áno, naozaj sa to stalo. Po dlhých rokoch na Slovensku vznikla snímka, ktorá sa bez akýchkoľvek pochybností dá označiť za nefalšovanú komédiu.

Návrh rezolúcie predložilo Alžírsko pred dvoma týždňami. Urobilo tak po tom, čo Medzinárodný súdny dvor koncom januára rozhodol, že Izrael musí urobiť všetko pre to, aby v Pásme Gazy zabránil genocíde.

Posledné mesiace a predovšetkým posledné dni boli neľahkým bojom časti našej spoločnosti o svet, v ktorom slušnosť, právo a spravodlivosť zachovajú významy, aké mali doteraz. Schválením novely Trestného zákona utŕžila nádej mnohých Slovákov a Sloveniek na lepší život v našej krajine bolestivú facku. A hoci sa môže zdať, akoby boj, ktorý trval mesiace zrazu švihom biča skončil, nechajúc krvavú ranu, nie je tomu tak. Zápas o budúcnosť Slovenska pokračuje.

Buď robí vláda s novelou Trestného zákona obštrukcie, alebo minister spravodlivosti Boris Susko osobne kontroluje v texte každú jednu bodku a čiarku. Martina Šimkovičová poslancom vysvetlila, prečo nevypila na služobnej ceste celý bar. Premiér obvinil opozíciu, že sa na všetkom len rehlia a nikto z nich v živote nič nedokázal.

Bezprecedentný útok Iránu ostro odsúdil generálny tajomník OSN António Guterres, viaceré členské štáty Európskej únie, Británia aj Kanada.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy.

Udalosťou sa zaoberá česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) a ďalšie úrady. Upozornil na to český Deník N.

Rezolúcia vyzýva všetky krajiny, aby nevyvíjali ani vo vesmíre nerozmiestňovali jadrové zbrane alebo iné zbrane hromadného ničenia.

Keď som sa dozvedel, že Julia Sherwood, pre nás Julka Kalinová, sa spolu so svojou dcérou Miriam rozhodli, že si pripomenú storočnicu od narodenia svojej mamy a starej mamy, rozprúdil sa mi v hlave vír nesúrodých spomienok, spojených aj s videosvedectvom, ktoré sme s Agnešou nahrávali pre projekt orálnej histórie.

To, že sa náš verejný priestor – a naše politické spory – dnes nadmieru hemžia odvolávkami na „kultúru“, „civilizáciu“ alebo im zodpovedajúce „hodnoty“, je v dnešnej situácii prirodzené a zároveň varovné.