Trochu sme sa pretekali v tom, že kto skôr komu zaželá všetko dobré k meninám. Jedna z teórií je, že Petrovia oslavujú predpoludním a Pavlovia popoludní. Väčšinou vyhrával, lebo bol dôsledný.

Tá Pohoda sa jednoducho nedá nespomenúť. To je to posledné, čo sme chceli/mohli očakávať. Vtedy, keď sa nešťastie stalo prvý raz, na to doplatil aj syn môjho priateľa.

Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.

Dve tretiny z vyzbieraných peňazí sú od darcov, ktorí na kampaň prispeli po prvý raz.

Ústava slúži raz za rok ako zásterka zlých úmyslov. Celkom zbytočné memorandum o zahraničnej politike. NAKA skončila, bezprávie má zelenú. Rusko sa bojí a tak sa vyhráža.

Počiatek bol síce obvinený ešte v čase platnosti starého Trestného zákona, no podľa súčasnej novely je prípad už pravdepodobne premlčaný.

Bol som v Budapešti. Na tom, samozrejme, nie je nič mimoriadne, ale pre mňa Budapešť bola a stále je miesto, v ktorom som prežil veľa dôležitých okamihov svojho života.

Na žilinskom krajskom súde vybavovať miernejší trest pre muža, ktorý bol prvostupňovým súdom odsúdený na nepodmienečný trest.

Dokument Najhviezdnejšia noc popu o nahrávaní piesne a videa We Are The World je úchvatný. Je tam veľa zaujímavých epizódok. Napríklad ten moment, keď sa Stevie Wonder a Ray Charles učia spolu v Braillovom písme text pesničky, je jedinečný.

Naše verejné debaty sú plné „štátu“. Raz voláme po jeho obmedzení, zrušení či rozpustení v niečom inom (aj vtedy, keď nevieme v čom, dozaista to bude niečo skvelé). Inokedy od neho chceme riešenie bezmála všetkých našich životných problémov.