Najbohatší Slovák chce zmeniť českú politiku, ktorá je vraj zrastená s korupciou. Kto je miliardár Andrej Babiš, ktorý má svoje kone aj v slovenskej politike? A prečo nie sú peniaze, ktoré mal darovať Smeru, v oficiálnom účtovníctve Ficovej strany?

Spodina společnosti existuje, víme to, ale z nějakého zvláštního důvodu se o tom ostýcháme mluvit. Někteří mají dokonce sklon považovat ji za naše vlastní špatné svědomí, oběti naší nevšímavosti a lhostejnosti. Mají pravdu, pokud naše vina spočívá v tom, že jim nabízíme své teorie o tom, jak jsme si všichni rovni, jak máme všichni nárok na zajištěné živobytí, či jak je tu stát od toho, aby nás tahal z bryndy, do které se svým způsobem života, hodnotami, morálkou, charaktery řítíme. Důsledkem jsou tenze a konflikty. V horším případě pouliční bouře, drancování, násilí.

Západ je zaplavený chudobou. Ako je to možné? V čom sú príčiny a prečo sa chudoba správa tak patologicky? A ako možno vysvetliť, že chudoba má taký vplyv na našu kultúru? Psychiater Theodore Dalrymple za tým do veľkej miery vidí zodpovednosť inteligencie. Prinášame úryvok z jeho knihy, ktorá vyšla v českom preklade.

Neexistuje iný neslovenský politik, ktorý by mal väčší vplyv na Slovensko než ona. Aj nová garnitúra, ktorá vznikne po marcových voľbách, jej bude čítať z pier. Napokon, v tejto eurokríze sa dá držať iba jedinej istoty – vedúcej sily Nemecka a jeho mocnej kancelárky.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Už päť rokov dochádza prestížny švédsky gitarista Ulf Wakenius na Slovensko a s naším AMC Triom hráva ich vlastný repertoár. Prečo? Pesničky prešovských džezmenov sa gitarovému vikingovi s lyrickým cítením nesmierne páčia...

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Sedím pred nepálskou telkou, dávajú indické telenovely. Nepálka sediaca vedľa mňa, učiteľka našich sirôtok, sa dychtivo vžíva do deja a ja sa usmievam. Tento druh herectva by neprešiel nielen v Európe, ale ani v mexickej či argentínskej megatelevýrobe. V spodnej časti obrazovky idú akési reklamy vo forme rýchloidúcich tituliek, podobne ako výnimočné správy, zľava doprava. Odrazu zaregistrujem v tej rýchlosti známe slovo, ani si presne neuvedomujem, aké, len viem, že nepatrí do nepálskeho trelevízora. Zaostrím, slovo sa opakuje znova. Slovakia.