Miroslav Kollár okrem povinností predsedu Rady RTVS vedie tenisový klub, robí na projektoch pre rôzne mimovládky a na maturitných stretnutiach má problém vysvetľovať, čo je to za robota, keď sedí viac v aute ako v kancelárii.

Reformnému tigrovi spod Tatier, ktorého v minulej dekáde oslavovali svetové médiá, pĺzol kožuch už dávno. Ani chrup mu neslúžil tak dobre ako kedysi. Radičovej vláda sa ešte snažila aspoň o pleťovú masku, no druhý Ficov kabinet mu definitívne dá poslednú ranu – takpovediac, ranu istoty (ako z paródií na smerácke predvolebné plagáty). Tak to aspoň vyzerá po tom, čo vláda minulý týždeň konkretizovala niektoré svoje ekonomické plány.

Niečo je inak. Tak definoval svoj žáner klasik československej sci-fi Ondřej Neff. Ide o mimoriadne výstižnú definíciu, a to nielen žánru sci-fi, pokojne platí na každý dobrý príbeh. Aký to je?

Dnes ho takmer každý na svete pozná a je samozrejmou súčasťou európskej kuchyne. Kedysi však táto malá čierna zošúverená gulôčka patrila medzi najdrahšie koreniny sveta. Viedli sa o ňu krvavé vojny a kynožili sa pre ňu národy.

Spisovateľka Daniela Kapitáňová pracuje ako literárna redaktorka Slovenského rozhlasu. Okrem toho píše fejtóny, ale nič komplexnejšie netvorí, pretože písať knihu, to nie je ako štrikovať hodinku dve, keď zostane čas.

Nie je to vôbec také zlé, ako sa môže zdať. Seriálov, aj špičkových, reprezentujúcich oných desať percent seriálovej produkcie, ktorá skutočne stojí za pozornosť, máme u nás dosť. Kúpi ich niektorá z dvoch slovenských komerčných staníc, trocha odpromuje a potom už si len vlasy trhá, že to nielenže neláme rebríčky sledovanosti, ale ledva dosahuje slabší priemer, prípadne ide rovno o prepadák.

Milujem pohanské sviatky. Niežeby som nemala rada tie kresťanské, buddhistické, hinduistické a moslimské, ale tie pohanské mám fakt asi najradšej. Všetky formy. Od pálenia Moreny na Slovensku až po zapaľovanie cukrovej trstiny v Nepále. To si každý zoženie palicu cukrovej trstiny, všetci sa stretnú na námestí, založia veľkú vatru, potom si do nej každý strčí tú svoju palicu a keď ju po piatich minútach vyberie, tresne s ňou z celej sily o zem. A tá cukrová trstina normálne vybuchne. A čím viac ju necháte obhorieť, a čím viac tresnete, tým viac vybuchne.

Čo si má človek myslieť o tom, ak filozof vsúva do svojej argumentácie prvky vzaté z teológie, ak sa celé jeho myslenie pohybuje na ostrí medzi filozofiou a teológiou?

Od programových vyhlásení vlád (PVV) sa neočakáva akási figurálna kresba toho, čo chcú nasledujúce štyri roky presne urobiť. Sú to formálne dokumenty, ktoré v bližších detailoch rozpisujú či kombinujú (ak ide o koalíciu) akurát hlavné priority do tej miery, aby verejnosť dostala posolstvo, že vládna garnitúra bude robiť to, čo sľúbila.

Novú vládu doprava akoby ani nezaujímala. K tomuto šokujúcemu zisteniu sa dá prísť po prečítaní časti programového vyhlásenia o doprave, poštách a telekomunikáciách. Ťažko tomu rozumieť. Lebo je to sektor, v ktorom sa dá pred voličmi dobre zabodovať a Smer si to už vyskúšal pri predraženej PPP stavbe rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.