Killers: Battle Born Michal Prokop & Framus Five: Sto roků na cestě My Dying Bride: A Map Of All Our Failures Hedningarna: &

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Je iba málo takých nezmyselných vecí, ako je organizovanie súťaže pre výtvarníkov. A zároveň je iba málo vecí, ktoré dokážu výtvarnému životu pomôcť tak ako tieto súťaže.

Slovensko by malo zrušiť Benešove dekréty. Malo ich zrušiť už dávno. Bol to náš hlúpy český nápad, zrodený zo zdesenia z heydrichiády, z poníženia z našej vlastnej kapitulácie v septembri 1938, z nemeckej okupácie z marca 1939, posvätený hrôzou Lidíc a nacistických koncentračných táborov. Benešove dekréty vám Slovákom neboli na nič.

Zabudnite na klasickú činohru. Uchopte malé dejiny v kontexte veľkých. Prevezmite zodpovednosť. Aj o tom bol 21. ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2012.

Čím viac o tom čítam a počúvam, tým menej ma to baví a tým väčšmi pochybujem o zmysle písania na túto tému. Ani po dvadsiatich rokoch sa ľudia okolo Vladimíra Mečiara a Václava Klausa nedohodli, čo sa to vlastne na tých ich slávnych stretnutiach stalo. A kto vlastne rozdelenie federácie chcel a prečo k nemu napokon došlo.

Vladimír Přikryl patril k mladšej generácii legionárskych dôstojníkov, ktorí mali malú prax s vedením väčších celkov.

Tínedžer píše prstom na zaprášené okno autobusu: umy ma. Matka sa pýta svojho syna, ako vyzerajú záchody v jeho škole a on jej odpovedá, že smrdia tak, že sa tam nedá vojsť. Zubár je hranolčeky pred svojím pacientom a bez toho, že by si umyl ruky, pristúpi k extrakcii. Okoloidúci nechá vytekať horúci syr zo svojej pizze, z ktorého sa vytvorí mláčka mastnoty. Čašník umýva stoly v zmrzlinárni Coppelia a používa pritom páchnucu handru. Sklenené poháre, ktoré posunie nabok, sú ešte špinavé od zle umytého mlieka. Okúzlený turista pije mojito, v ktorom pláva niekoľko kociek ľadu z vody z vodovodu.

Nespoznala som ho. Nespoznala som svoje milované Kathmandu, keď sme prilietali. Obvykle býva prvým pohľadom, po tom, čo sa železný vták prederie mrakmi, suchá krajina tehlovej farby. Prach, neomietnuté tehlové domy, suchá prašná zem a hustá vrstva smogu, ktorá znemožňuje vidieť svet v inej ako hnedosivej farbe. Keď sme však prileteli dnes, chvíľu som mala pocit, že sme niekde inde, niekde v Amazónii. Celé údolie bolo zelené. Pôda okolo runwaya, inokedy prašná a popraskaná, sa dnes topila v záplave zelenej trávy, kríčkov a kvetov.

Katechizmus ma učil farár Hromník. Starý pán v starom byte na Námestí Svätej Anny, vtedy to bolo námestie najsvätejšieho Gottwalda, zvláštne, že nikdy to námestie po ňom nikto nevolal. Typovo by sa pán Hromník hodil do Mena ruže. Aj som sa ho trochu bál, ale občas ukázal aj prívetivú tvár a spomínam na neho ako na dobrého človeka. Pred svadbou nás mal na starosti páter Hubert. Starý mních v Pezinku. Úžasný muž. Celý život v kláštore, ale akoby poznal tajomstvá života v celej jeho šírke. Bohoslužbu na našom festivale má už tri roky na starosti otec Antonio. Anton Srholec. Zázračný muž.