V noci z ôsmeho na deviateho novembra mi prišla SMS-ka od Petra Zajaca. Stálo tam: „Zastrelili Ernesta.“ Keď som nad ránom hovoril s Oľgou Valkovou, ležala v Ernestovej posteli a plakala.

Poviem to z mosta doprosta: myslím si, že demokracia tak, ako ju poznáme, je prekonaný, zlý systém. A nič na tom nemení skutočnosť, že väčšina jej priaznivcov to myslí s nami úprimne a čestne. Lebo bohužiaľ, ani tí najčestnejší ľudia v zlom systéme nič nezmôžu.

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Babské jazdy sa týmito témami vyznačujú. Kým chlapi si myslia, že baby sa bavia iba o topánkach a lakoch na nechty, dievčatá si vykladajú sny a rozprávajú sa o duchoch. Napríklad.

Čakalo sa, že spolužitie troch alfa-samcov v českej vláde nebude ľahké. Ale že sa do roka prepadnú do takej politickej krízy, až koalícia s najsilnejšou väčšinou v histórii začne hovoriť o predčasných voľbách? Rovnako sa však z tej krízy ešte môže otrepať a stlačiť „reset“.

„Áno, tu ich máme,“ povedala predavačka v kníhkupectve a ukázala na hromádku tmavomodrých kníh. Keďže boli všetky zatavené v igelite, ako sa to robí pri drahších tituloch, aby sa „neohmatali“, poprosil som, či by mi jeden exemplár nerozbalila. Po sekundovom váhaní to urobila a ja som sa rýchlo pozrel do obsahu, a potom na nájdenú stranu. Bolo to tam.

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Mediálna prestrelka okolo Opery SND silnie, munícia má čoraz väčšie kalibre. Mali by sme však zachovať úctu k pravde, o to viac, že ide o vážnu tému i inštitúciu.

Naoko mi napísala: „Konečne máme elektrinu, zapla som telku, všade, kam sa pozriem, je katastrofa. U nás rozdeľujepeklo od neba cesta č. 45. Neviem, koľko záberov je v televízii na Slovensku, ale mestá Sendai aTagajo, ich prístavy, sú úplne zaplavené autami, ako keby tam niekto vysypal lego."

Takmer celá diskusia o odvodovej reforme sa zúžila na to, že živnostníci na reformu doplatia. A viacerí koaliční partneri vyhlásili, že zmeny sú síce potrebné, ale len tie, ktoré takéto dôsledky mať nebudú.