Aby sme zabránili vojne, musíme premeniť ekonomickú silu Európy na vojenskú odstrašujúcu silu, zdôraznila šéfka diplomacie Európskej únie.

Trump v posledných týždňoch zaujal výrazne tvrdší postoj voči Putinovi po tom, ako ruský líder odmietol priame rozhovory so Zelenským.

Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Nemecké úrady tiež podozrievajú Rusko z vedenia sabotáží a dezinformačných kampaní.

Celkovo vzaté, nenávisť a agresivita sa nemôžu sťažovať na nedostatok publicity. Hovoriť o strachu je možno menej vychytený námet, aspoň trochu menej, než by si zaslúžil. To, že nenávisť, agresivita a násilie – aj organizované a extrémne násilie – sa napájajú strachom, má významné súvislosti a praktické dôsledky.

Hovorca Kremľa reagoval na nedávne vyhlásenia veľvyslanca USA pri NATO Matthewa Whitakera, že Spojené štáty disponujú mocnými zbraňami, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť Ukrajine.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

V súvislosti s posilnením protivzdušnej obrany Zelenskyj uviedol, že na stole sú solídne nápady, ako to skutočne docieliť.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.