Kniha Andrzeja Stasiuka Taksim je smutnou správou o každodennosti v zomierajúcom kraji medzi východom a západom. A okrem toho je ešte aj majstrovským dielom.

Zomrieme, zomrieme, všetci zomrieme! Spieva si moja dcéra od troch rokov vlastnú verziu songu Rolničky, rolničky. Vymyslela ju, keď sa hrala so svojou prvou bábikou Barbie. Som preto zlý rodič alebo je na vine anorektická hračka?

Storočný Otakar Vávra sa stal klasikom českej kinematografie. Dokázal natočiť lyrickú komédiu a známy je aj vďaka historickým veľkofilmom. Pre niektorých je synonymom profesionality, pre iných služobníkom politických režimov.

O chvíľu idem na odovzdávanie hudobných cien RadioHead Awards, ktoré udeľuje Rádio FM. Hudobné ceny, ktoré odovzdáva jeden z okruhov verejnoprávneho rozhlasu. Dve veci, ktoré sa mi zdajú nezmyslom, sa spojili do jedného večera a ja tam idem a hľadám dôvod, prečo.

Vždy som bola zvláštne dieťa. Nevedela som sa hrať s rovesníkmi, nechápala som spoločenské konvencie, neznášala som zmeny, mala som svoje bizarné záujmy. Ľudia si moju odlišnosť vysvetľovali rôzne. Niektorí si mysleli, že sa na mne podpísala neprítomnosť otca, iní obviňovali moju mamu, že ma zle vychováva. Ako sa však ukázalo pred pár mesiacmi, v mojich dvadsiatich štyroch, všetci sa mýlili. Mám Aspergerov syndróm, vývojovú poruchu, ktorá sa prejavuje narušením v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.

Presne dva roky a jeden mesiac pátra Slovenka Katarína Azab v Káhire po synovi Adamovi, ktorého uniesol jej egyptský manžel Ahmed. Zatiaľ neúspešne. V jej prospech pritom rozhodli egyptské súdy, intervenuje za ňu EÚ aj naša diplomacia.

Keby Omerov strýko vedel, že sa jeho synovec o jeho príbehu rozprával s novinármi, veľmi by sa urazil. Omerov strýko sa totiž hanbí. Za svoju situáciu, do ktorej sa nedostal vlastnou vinou a do ktorej spadol pre svoju lojálnosť.

Sedemnásteho novembra 2010 sa v bratislavskom PKO v réžii Agentúry Pohoda tretíkrát uskutočnil Koncert pre všímavých. Bola to príjemná akcia, mimoriadnou udalosťou pre viacerých účastníkov bolo vystúpenie skupiny Dybbuk, či vlastne Zuby nehty.

V januári 1990 som dovŕšil sedemnásť a ako veľa mladých mužov v tomto veku, aj ja som sa snažil nájsť pre svoj život zmysel. A tak som čítal, čítal a čítal. Bolo to v šťastnej dobe, keď u nás hromadne vychádzali preklady všetkého zaujímavého, čo komunizmus desaťročia zakazoval. A tak som mal veľa možností hľadať. Až som našiel východoázijské bojové umenia.