Úspech islandských futbalistov sa stal na pár dní hlavnou témou majstrovstiev Európy. Stelesňuje ho najmä jedna staršia strapatá hlava zo striedačky. Svet sa zamiloval do Heimira Hallgrímssona.

Dňa 27. júna 2016 zomrel vo veku 89 rokov Carlo Pedersoli, filmový herec, scenárista, producent, hudobný skladateľ a dokonca spevák, ktorý voľakedy dávno u nás, v socialistickom Československu, platil za obrovskú filmovú hviezdu.

Pred týždňom na tomto mieste písal Peter Zajac o nezastaviteľnej miere rozkladu niektorých slovenských vlád. „Druhá vláda Mikuláša Dzurindu dosiahla úplnú závislosť od ,nezávislých poslancov´ po vyše troch rokoch a vláda Ivety Radičovej nezastaviteľnú mieru rozkladu po takmer dvoch rokoch. Tretej vláde Roberta Fica to trvalo len sto dní.“

Celkom dobre si viem predstaviť, ako vyzerá zarazená a otrasená spoločnosť, a ani na to nemusím jazdiť do Veľkej Británie. V dňoch po brexite sa stačilo rozhliadnuť po euroskeptickom Česku.

Keď raz Ježiš poslal poslov, aby mu v istej samárijskej dedine pripravili nocľah, tamojší ľudia ho odmietli. Jeho učeníci sa ho opýtali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ No on sa obrátil a pokarhal ich.

Nikdy nemali byť učiteľmi. Pocit, že krajina potrebuje zmenu, ich však nakoniec pritiahol do základných škôl. Posledný júnový deň bude odovzdávať vysvedčenia aj desiatka učiteľov, ktorí ako prví absolvovali program Teach for Slovakia. Sú medzi nimi teológovia, politológovia, aktivisti aj manažéri. Ako sa po dvoch rokoch zmenil ich názor na vzdelávanie a školstvo na Slovensku? Dá sa učiteľstvo skúsiť len tak, na dva roky, a potom z toho vycúvať?

Dňa 1. júla sa dožije Ficova vláda sto dní. Vo svojom programovom vyhlásení si uložila smelé ciele – reformu vzdelávania, aká tu nebola dvadsaťpäť rokov, ozdravenie upadajúceho zdravotníctva, reformu súdnictva a verejnej správy, stabilizovanie medzinárodného postavenia Slovenska v rámci predsedníctva Rady Európy.

Milí priatelia, sú isté veci, ktoré sú bežnou súčasťou života, no napriek tomu sú vrcholne nevhodné a trápne. Jednou z takých vecí je náhodné zakopnutie. 

Z prednej strany k nemu vedie prašná a kamenistá cesta, zadná strana ústi na terasu podopieranú kolmi zapustenými do dna jazera. V tej neobývanej močaristej krajine pôsobí úplne neprístojne. Alebo malebne? Počkajme si, čo sa v ňom bude odohrávať.

Najviac sa zákonmi oháňajú tí, ktorí ich vôbec nerešpektujú. Lucia Piussi hovorí o svojom vypočúvaní v kauze Tomanovej detský domov.