Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Ak s programom vlády nesúhlasím, poviem, že s ním nesúhlasím a nie, že ho nevidím. Takto politicky, ale v dobrom, by som na úvod rád povzbudil našich pravicových priateľov, v opozícii aj v médiách, na pripravenosť na skutočnú hodnotovú diskusiu o programe vlády SR.

Vždy keď sa dozvedáme o udalostiach, ktoré otrasú svetom, o katastrofách a masakrách, máme pocit nielen zahanbenia (ktorý trvá len príliš krátko) z našich kverulatských predsudkov a z vlastných malých trápení, ale tiež sa viac zaoberáme hodnotou našich vlastných aktivít.

Kandidát na predsedu SDKÚ napísal text o kríze a budúcnosti slovenskej pravice. Otvárame tento priestor a pozývame ďalších lídrov našej pravice do tejto diskusie.

Moderný vek je okrem iného vekom čoraz častejších a presnejších meraní. Meriame zdravotné dáta, zloženie potravín, výkonnosť prevádzok v priemysle, kvalitu vzdelania. Čím častejšie meriame, tým viac si uvedomujeme, že niektoré merania sú nepresné, a tiež, že číslami často nezachytíme celú realitu. Čísla však vystihujú aspoň časť skutočnosti, a preto ich stále spresňujeme.

Jedna z najpríjemnejších hudobných minizáhad posledných rokov sa začala pár týždňov pred koncom minulého desaťročia, keď bolo na novovytvorenom YouTube kanáli so zvláštnym názvom iamamiwhoami zverejnené osudné video.

Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

Sú prázdniny a vzhľadom na to, že väčšiu časť tých minulých som preležal pri mori, rozhodol som sa, že tentoraz zase berieme stan a bicykle a vyrazíme na cesty. Vybral som Balaton. A to z mnohých dôvodov. Zatiaľ čo ja som bol v posledných desiatich rokoch v Maďarsku nespočetnekrát, môj pätnásťročný Jakub nie a na dovolenku pri Balatone koncom deväťdesiatych rokov má toľko spomienok, koľko mu ich poskytnú staré fotografie a naše rodičovské rozprávanie o jeho detstve, ktoré má vo svojom veku rád asi rovnako ako najmenej obľúbené predmety v škole.

Možno o pár dní sa dozvieme meno nového šéfa RTVS. Najmä riaditelia slovenskej televízie sa tu tradične striedajú veľmi rýchlo a vždy v závislosti od vládnucej zostavy, takže aj tentoraz isto zvolia niekoho, kto sa dokáže dohodnúť so Smerom. Zvykli sme si, čo už.

V situácii, keď nad Slovenskom visí zničujúca kombinácia vonkajších šokov a ideologicky najzadubenejšej vlády, sa parlamentná opozícia predvádzala rozpravou o kanalizačných poklopoch, alkohole v krvi cyklistov a pod. Tento tristný obraz z poslednej schôdze NR SR sumarizuje úpadok, do ktorého sa tzv. pravica postupne prepadávala desať rokov. Pričom ani po tzv. zmenách v SDKÚ a KDH nevidieť nielenže horizont obratu, ale – a to je horšie – ani reálneho odporu voči vláde, ktorá má všetky predpoklady byť ešte škodlivejšou, než boli vlády Mečiarove.