Tínedžer píše prstom na zaprášené okno autobusu: umy ma. Matka sa pýta svojho syna, ako vyzerajú záchody v jeho škole a on jej odpovedá, že smrdia tak, že sa tam nedá vojsť. Zubár je hranolčeky pred svojím pacientom a bez toho, že by si umyl ruky, pristúpi k extrakcii. Okoloidúci nechá vytekať horúci syr zo svojej pizze, z ktorého sa vytvorí mláčka mastnoty. Čašník umýva stoly v zmrzlinárni Coppelia a používa pritom páchnucu handru. Sklenené poháre, ktoré posunie nabok, sú ešte špinavé od zle umytého mlieka. Okúzlený turista pije mojito, v ktorom pláva niekoľko kociek ľadu z vody z vodovodu.

Nespoznala som ho. Nespoznala som svoje milované Kathmandu, keď sme prilietali. Obvykle býva prvým pohľadom, po tom, čo sa železný vták prederie mrakmi, suchá krajina tehlovej farby. Prach, neomietnuté tehlové domy, suchá prašná zem a hustá vrstva smogu, ktorá znemožňuje vidieť svet v inej ako hnedosivej farbe. Keď sme však prileteli dnes, chvíľu som mala pocit, že sme niekde inde, niekde v Amazónii. Celé údolie bolo zelené. Pôda okolo runwaya, inokedy prašná a popraskaná, sa dnes topila v záplave zelenej trávy, kríčkov a kvetov.

Katechizmus ma učil farár Hromník. Starý pán v starom byte na Námestí Svätej Anny, vtedy to bolo námestie najsvätejšieho Gottwalda, zvláštne, že nikdy to námestie po ňom nikto nevolal. Typovo by sa pán Hromník hodil do Mena ruže. Aj som sa ho trochu bál, ale občas ukázal aj prívetivú tvár a spomínam na neho ako na dobrého človeka. Pred svadbou nás mal na starosti páter Hubert. Starý mních v Pezinku. Úžasný muž. Celý život v kláštore, ale akoby poznal tajomstvá života v celej jeho šírke. Bohoslužbu na našom festivale má už tri roky na starosti otec Antonio. Anton Srholec. Zázračný muž.

Emilíana Torrini mala na Pohode vystúpiť 18. júla 2009. V dôsledku tragickej nehody bol však festival zrušený.

Načo trápiť v tomto teple počítač odvolávaním riaditeľa inštitúcie, ktorá v čase, keď sa ešte volala STV, mala nespočetne veľa zlých šéfov. Lenže Zemková je trochu iný prípad. Okrem Richarda Rybníčka, ktorý odišiel sám, boli všetci vládcovia týchto verejnoprávnych inštitúcií odvolaní, aspoň naoko, zákonne. Už som si zvykol, že po každých voľbách si politici nájdu nejaký dôvod na to, prečo vykopúť riaditeľa a dosadiť tam toho svojho. Lenže pri Zemkovej si nedali ani tú námahu, aby sa ich kopanec apoň tváril ako zákonný.

Americká herečka Mae Westová zvykla hovoriť, že keď mala na výber medzi dvoma zlami, vždy si vybrala to zlo, ktoré ešte neskúsila. Takáto rada pre život je možno nezodpovedná, ale rovnako je nezodpovedná snaha európskych lídrov skúšať to isté zlo stále dokola.

Otázku, ako ďalej po zdrvujúcej porážke vo voľbách, si v týchto dňoch nekladú len opoziční politici v SDKÚ či Daniel Lipšic. Diskutuje sa aj vnútri Sulíkovej SaS. Aj keď menej dramaticky a vo väčšej tichosti. Ale možno je to len povestné ticho pred búrkou.

O dva týždne budú opätovne parlamentné voľby v Grécku. Je až neuveriteľné, ako táto malá krajina drží v šachu politikov a hospodársku politiku v celej eurozóne. Dôkazom toho je, že dnes si nikto netrúfne automaticky predpokladať „pozitívny“ výsledok. Dokonca aj volebný štáb amerického prezidenta Baracka Obamu sa údajne obáva, či súčasný prezident neprehrá voľby, ak by Grécko teraz odišlo z eurozóny, a to spôsobilo príliš veľký šok pre svetovú ekonomiku. A pritom názor gréckych voličov sa javí nespochybniteľný – drvivá väčšina nechce euro opustiť. Ako je teda možné, že nemáme väčšiu mieru istoty ohľadne výsledku demokratických volieb?

Pôvodne mal spolu s Gabčíkom zlikvidovať Heydricha parašutista Svoboda, ktorý sa však zranil. Počas vojny ho vypočúvalo gestapo, ale nič dôležité neprezradil. Otázne sú jeho kontakty s ŠtB.

Sudetskí Nemci prispeli na nový pamätník v Lidiciach a mne sa to zdá, skoro sedemdesiat rokov po vojne, ako celkom pekná a milá správa, ktorá čosi dobré vypovedá o stave českej spoločnosti, česko-nemeckých vzťahov a najmä vzťahov medzi Čechmi a vyhnanými Nemcami. Lenže pre iných ľudí tu v Česku je to správa zlá, dokonca urážajúca. Tak urážajúca, že niekoľko mladých nadšencov, ktorí sa rozhodli urobiť v Lidiciach akúsi multimediálnu prechádzku, muselo „peniaze od sudeťákov“ odmietnuť.