Česká verejná debata si zvykla pri kadečom merať náklady a výnosy, zvlášť v peniazoch – čo môže veľké témy uzemniť, ale aj sprízemniť. Na otázku, čo prinieslo desať rokov v EÚ, preto prvá odpoveď znie: 333,4 miliardy korún (12 miliárd eur). V každom roku bola krajina čistým príjemcom dotácií, najviac vlani, keď dostala 84 miliárd (2,2 % HDP). Aj keby však dotácií nebolo, ekonomický skok bije do očí: v roku 2002 ekonomika rástla o 1,9 %, v roku 2005 na pár rokov nasadila šesťpercentné tempo. No myslím, že na to sa .týždeň nepýta.

A ja už niekoľko dní každú hodinu počúvam v rozhlase správy a moje srdce býva v Kyjeve, vo Ľvove, v Ivano-Frankovsku a v Kolomyji. Na Východe sa dejú veľké veci, ktoré rozhodnú, ako bude vyzerať náš kontinent.

Miloš Zeman dostal prvú žiadosť o milosť.... a rozhodol sa jej nevyhovieť, hoci mu to odporučila jeho obľúbená ministerka spravodlivosti Marie Benešová – po tom, čo jej experti preskúmali spis. A hoci zváženie milosti navrhol aj štátny zástupca. Je to správa taká malá, že sa do slovenských médií ani nedostala; tak aspoň tu.

Rodiaca sa pražská vládna koalícia možno po 22 rokoch ukončí lustračný zákon, aby umožnila Andrejovi Babišovi vstup do vlády. Alebo možno nie. Pretože proti úvahám sociálnych demokratov a Babišovho hnutia sa ozval najmenší partner: ľudovci.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Človek sa hanbí, odvracia zrak, potom neodolá, pozrie a zahanbí sa ešte väčšmi – za seba, za Petra Nečasa, za MF Dnes. Najčítanejší český denník minulý štvrtok na troch stranách zverejnil prepisy intímnej komunikácie muža, ktorý bol vlani o tomto čase ešte predsedom českej vlády, a Jany Nagyovej, ktorá bola šéfkou jeho sekretariátu a dnes je jeho manželkou.

Keby v Česku ešte vládla Nečasova vláda, ČEZ by už bol dávno vyhlásil víťaza súťaže na rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín za 300 miliárd korún (10 miliárd eur). ODS považovala jadrovú energetiku za otázku národnej bezpečnosti, ak nie cti. Ale keďže boli predčasné voľby, v ktorých uspelo hnutie sľubujúce „riadiť štát ako firmu“, ČEZ predminulý štvrtok všetko odpískal.

Novinári sa majú, pokiaľ je to možné, vyhýbať článkom typu „on povedal / ona povedala“. Lenže teraz to možné nie je. Lebo udalosťou týždňa v Česku boli slová. Začalo sa to nešikovným výrokom ministerky spravodlivosti Heleny Válkovej. Profesorka trestného práva, ktorú do vysokej politiky vystrelil Andrej Babiš, poskytla svoj ​​prvý veľký rozhovor. Na konci sa sama rozhovorila o svojom česko-nemeckom pôvode a redaktor sa jej spýtal na povojnový odsun. Válková ho vníma ako pomstu, pričom „ono sa toho Čechom v protektoráte zase až tak veľa nestalo“.

Toto je chvíľa, ktorá sa počíta pre históriu: Čo ste robili a hovorili v čase, keď Rusko amputovalo Ukrajine Krym? Na Ukrajine sa zrodilo – hoci možno len na okamih – čosi ako spoločný politický národ a Rusko proti nemu vzápätí použilo Putinovu doktrínu (ak o to ruské menšiny v iných krajinách požiadajú, „môžeme použiť všetky prostriedky na ochranu týchto občanov“).

Byť chlpatý je v prírode in. Ľudia sú, vzhľadom na väčšinu cicavcov, výnimkou, čímsi neprirodzeným až excentrickým. A nič na tom nemení ani súčasný veľký comeback bradáčov do módy.