Naposledy dal premiér podľa Šeligu do súvisu udalosti v Srbsku so slovenskou opozíciou a údajnou majdanizáciou.

Rok 2025 nám poskytol jedinečný pohľad na fakt, že Slovensko sa politicky nehýbe samé, ale naraz s celým svetom. Na akých svetlých momentoch a krízach sa to ukázalo najlepšie? Využime sviatky na pohľad späť.

Jeden z maďarských súputníkov hrdinu tohto rozprávania ho nazval „tót Sokratés“, v preklade „slovenský Sokrates“. Autor tohto pomenovania to myslel viac-menej ironicky. Nepatrilo sa, aby takým významným a okolie prečnievajúcim vzdelancom na dvore Márie Terézie bol „nemaďar“. Napodiv toto pomenovanie časom stratilo svoj ironický podtón, a tak sa dnes môžeme spokojne hrdiť slovenským Sokratom.

Samosudca na predošlom pojednávaní avizoval predvolanie viacerých svedkov vrátane bývalého ministra vnútra Romana Mikulca.

„Ako kráľ som mal v cisárovnej a kráľovnej ambicióznu a pomstychtivú nepriateľku, o to nebezpečnejšiu, že to bola žena, nezmieriteľná a neoblomná vo svojich názoroch... Viedol som s ňou vojny, ale nikdy som nebol jej nepriateľom.“

„Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“ V preklade: „Jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec.“

Predseda vlády a jej ďalší členovia sa radi obracajú k histórii. Vyniká najmä Robert Fico, ktorý minimálne od roku 2006 ovplyvňuje dianie v historických odborných kruhoch. Žiaľ, darí sa mu určovať témy nielen v politike, ale aj historickom bádaní.

„Týmto miestom prechádzal Bratislavský poludník orientovaný na severovýchodnú vežu Bratislavského hradu, ktorý určil v r. 1733 Samuel Mikovíni (1686 – 1750 ) ako základný poludník zemepisnej siete pre ním vyhotovené astronomicko-geometrické mapy.“

Slovenské hotelierstvo prechádza dynamickým obdobím a jedným z kľúčových hráčov v rekreačnom ubytovaní na Slovensku a najmä vo Vysokých Tatrách je rodinná firma APLEND. Rozprávali sme sa s konateľom spoločnosti Matejom Matejkom o ich pôsobení, novinkách a filozofii, ktorá stojí za ich úspechom.

„Nerozvážny právnik ponížil celú šľachtu, vyššiu i nižšiu, či už je uzavretá hradbami mesta a či sa rozlieva hojne po celej župe. Všetci sme tu vraj len hostia, nájomníci zeme, poddaní, sluhovia, otroci, nevoľníci... Veď nešťastný osud Svätoplukov zbavil jeho biednych pozostalých slobody, olúpil ich o zlato, odsúdil k pluhu, poľným bránam, motyke, rýľu, čakanu, lopate, poskrýval ich medzi drsné vrchy, siahajúce k hraniciam Markomanov a Kvádov. Nad to trpí sa u nás takou nevedomosťou, že rozprávame len po slovensky.“