Banskoštiavnicka Kalvária trpí, jej mobiliár sa ukrýva v azyle, no napriek tomu „žije“ ďalej. Dva roky po tom, čo sa ju miestnym aktivistom podarilo zapísať do zoznamu sto najohrozenejších pamiatok sveta, putuje po vlastnej ceste duchovnej a materiálnej obnovy.

Je nepriateľom číslo jeden kalábrijskej mafie. Len na prečítanie zoznamu vyšetrovaní, ktoré viedol a mien ním zatknutých mafiánov treba niekoľko hodín. Už dvadsaťtri rokov stojí v prvej línii v boji proti organizovanému zločinu. Zástupca prokurátora súdu v Reggio Calabrii, Nicola Gratteri.

Evanjeliá nám Ježiša predstavujú ako obetného Baránka. Spoločnosť v kríze vždy hľadá obetného baránka, na ktorého by mohla preniesť svoju úzkosť, neistotu a chaos. Obetným baránkom sa spravidla stáva ten, kto je iný, vybočuje z radu, vyrušuje, vymyká sa zo zaužívaných zvykov.

Talianske úrady zadržali troch ľudí, ktorí majú byť zodpovední za prevoz takmer 200 ľudí na drevenom plavidle z Turecka do Talianska.

Uprostred nocí a dní roka je jedna Veľká noc. Noc smrti. V posledných lúčoch umierajúceho dňa vidíme osamelého človeka, ako po cestičkách kalvárie vlečie svoj kríž k vrcholu.

O malárii a jej zákernostiach sme si písali minulý týždeň. Našťastie, na infekciu, ktorá kosila ľudí ako nejaká pandémia, našlo ľudstvo liek pomerne skoro. Príbeh liečby malárie je veľkou a nesmierne významnou kapitolou z dejín zdravotníctva.

„No teraz rakovina smútku pohltí môj púčik / Vyženie prirodzenú krásu z jeho líc / Navonok nechá len prázdny ducha tieň, / Tak mdlý a úbohý, ako vzhľad chorých maláriou!“ Constance v Kráľovi Jánovi, 3.4.87-90, W. Shakespeare

Jahňacina, šunka, vajíčka, kysnuté koláče. Tradičná veľkonočná tabuľa. V každom kraji trošku inak, no vždy veľa a so srdcom na dlani. Všetkému však kraľuje obradový koláč. Niekde mu hovoria paska, inde baba. V Taliansku je to holubica.