Alfa Ndiaye z dediny Gandiol neďaleko Saint-Louis v Senegale si zvolil neľudskosť. Nevedel sa zmieriť s tým, že nedokázal zabrániť smrti svojho priateľa, Madembu Diopa, ktorého mal rád ako brata. Vojna mu ale napokon vzala všetko a navždy ho zmenila.

Hlavnou úlohou reportéra či reportérky je vnímať, počúvať a zaznamenávať. Vnímať to, čo bolo, je a aj bude. A počúvať tých, čo hlavne ešte môžu a majú čo povedať.

Môže sa kniha začať ešte silnejšie, než autorkiným venovaním v takomto znení: Tento príbeh je venovaný ženám a deťom, ktoré trpeli v írskych útulkoch pre matky s deťmi a v „magdalénskych práčovniach“?

Pri knihe 1945 od Jiřího Padevěta, českého spisovateľa, kníhkupca, riaditeľa nakladateľstva Academia a držiteľa ceny Magnesia Litera, som si spomenula na rozhovor, ktorý som robila ešte za začiatku svojho štúdia na vysokej škole. Jeden z profesorov vtedy prišiel so skvelým nápadom. Dal nám za úlohu nájsť a osloviť ľudí, ktorí sa narodili ideálne v medzivojnovom období, a urobiť s nimi rozhovor o neprávostiach, ktoré sa vtedy diali, či už priamo im, alebo ich rodinám a známym.

Nie je to po prvý raz, čo ruský prezident obmedzil či rovno zablokoval svojim občanom prístup na sociálne siete. Naposledy to urobil pred dvomi rokmi, keď dokonca podpísal niekoľko zákonov, ktoré úplne vytlačili z ruského internetového priestoru „západný“ Twitter, Facebook či Youtube.

Wojciech Tochman je skvelý poľský reportér, ktorý chodí na miesta, kde je už ticho a pokoj. Nepredstavujte si však prechádzku po ružových rozkvitnutých sadoch. Je to totiž také ticho a pokoj, aké by sme si nikdy neželali zažiť.