Pamätáte si, ako v Pekingu poslušne kráčal za pánom? Tá fotka by sa mohla pokojne volať Pán Nikto za Putinom. Do kín práve prichádza špeciálna filmová operácia s názvom Pán Nikto proti Putinovi. Príde sa na ňu pozrieť aj sám predseda?

Pani Lívia bola na materskej dovolenke, keď sa to stalo – išla otvoriť poštárke vchod do bytového domu a svoje vlastné dvere zabuchla. Dieťa, ktoré spalo vnútri bytu, tak ostalo samo. Šťastím bolo, že mala vo vrecku mobil.

Beh, futbal, ale aj menej tradičné aktivity ako vzdušná akrobacia, rafting či boccia. Aj tieto športy podporila BILLA v novom grantovom programe Športujte pre zdravie. Ocenené projekty si prerozdelili sumu 20 000 eur, ktorú použijú na rozvoj komunitného športu na Slovensku.

Ak máte pocit, že Istanbul je nekonečné more mešít, mostov a áut, nastúpte na loď a za hodinu ste v úplne inom svete. Princove ostrovy uprostred Marmarského mora sú miesto, kde sa istanbulská elita chodila skrývať pred ruchom veľkomesta už v časoch sultánov. Dnes sem väčšina turistov „nemá čas“ zájsť. Podľa mňa je to chyba.

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vynakladá na zdravotnú starostlivosť 4,86 miliardy eur ročne, čo je výrazne viac ako súkromné poisťovne dokopy. Najväčšie sumy smerujú do nemocníc a nákupu liekov. Analýza ukazuje, ako sa rozdeľujú peniaze z poistného medzi jednotlivé oblasti zdravotníctva.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Násilie je pre mnohých samozrejmosťou – nie preto, že by ho považovali za normálne, ale preto, že v ňom vyrastali. Dokument Otec (Tata) obracia perspektívu: čo ak sa človek, ktorý kedysi ubližoval, sám stane obeťou a žiada o pomoc práve tých, ktorým ublížil najviac? Vzniká tak intímna, emocionálne náročná aj eticky komplikovaná výpoveď o rodine a medzigeneračných vzorcoch násilia.

Najprv tri úryvky. Prvý: „Nemôžem predstierať, že sa [smrti] nebojím. Ale najväčšmi cítim vďačnosť. Ľúbil som a bol som milovaný; veľmi veľa som dostal a niečo sa mi podarilo vrátiť; čítal som a cestoval, premýšľal a písal. (...) Predovšetkým som však bol cítiacou bytosťou, mysliacim zvieraťom na tejto nádhernej planéte a to samo osebe je nesmiernym privilégiom a dobrodružstvom.“

Haenyeo, Umoja, Læsø. Tri názvy, ktoré málokto pozná, málokto vie, čo znamenajú a pre málokoho dávajú samy o sebe význam. Predsa hrajú samostatne aj spolu veľkú rolu v názve izmu, ktorý sa za posledné desaťročia dostal z okraja aktívneho slovníka do jeho centra. Feminizmus sa s týmito čudnými, cudzojazyčnými názvami spája viac ako do špiku kostí ich významu.