Tie reči sa dajú začuť v čakárňach, vlakových kupé alebo je možné prečítať si ich v internetových diskusiách: „Všetko ide hore!“, lamentujú Slováci. Kto to ešte nepocítil pri tankovaní, dôjde mu to na vlastnej koži najneskôr v januári, keď nabehnú vyššie účty takmer za všetko.

V našom detskom domove v Nepále zavládol rozruch. Idú zimné prázdniny. A tie nikto nemá rád. Znamená to nerobiť nič, iba sedieť vnútri v dome v zime. Kým ostatné deti chodia na prázdniny aspoň k babke na dedinu, naše pozerajú cez okno poza plot a hľadajú rozrušenie.

No Age, Health a momentálne nefungujúca dievčenská kapela Mika Miko sú výraznými kapelami hudobnej scény Los Angeles. V metropole L.A. žijú spolu s mega úspešnými interpretmi z luxusných domov Beverly Hills či gangsterským rapom z južnej časti tohto druhého najväčšieho mesta USA.

Takmer štyridsať dolnokubínskych poberateľov dávok v hmotnej núdzi už dva roky vlastní karty sociálnej a komunitnej rehabilitácie, ktoré nahrádzajú finančnú hotovosť v peňaženkách. Ako funguje tento systém?

Mená si nevyberáme. Niekto sa volá dosť nešťastne a musí s tým žiť celý život. V skvelom filme Díky za každé nové ráno sa učiteľka premenovala z Hakundáková na Hakunděková, aby sa jej žiaci nesmiali. A to mala v mene iba náznak vulgarizmu.

Moja garáž plače. Alebo to plačem ja? Je naozaj dobré ísť za rozumom aj keď proti srdcu? Neviem. V každom prípade – sťahujem sa z garáže, lebo som kúpila byt. Garzónku na hypotéku. Všetky časti môjho mozgu mi povedali: urob to už konečne. Povedali mi to aj ostatné blízke mozgy. Vraj už som veľká. A tak nemám bývať v garáži.

Na knižnom trhu sa opakovane objavujú tituly s tematikou posmrtného života. Väčšinou ide o ezoterické publikácie od pochybných autorov. Ak však niektorá z nich stojí za prečítanie, tak je to knižka Život po smrti od bývalého poradcu Ronalda Reagana a konzervatívneho publicistu, Dinesha D'Souzu.

Tridsaťročná hypotéka na panelový byt nevonia hocikomu. Sú aj ľudia, ktorí netúžia po klasickom bývaní, ani po ruchu veľkomesta. Bývajú a žijú inak.

Bola som presvedčenou členkou Moslimského bratstva. Bolo to v roku 1985, keď som ešte ako tínedžerka žila v Keni. O sedemnásť rokov neskôr, v roku 2002, som už bola súčasťou predvolebnej politickej kampane v Holandsku a snažila sa získať hlasy pre konzervatívcov. Tieto dve skúsenosti mi dodávajú istý rozhľad, aj keď ide o súčasnú krízu v Egypte.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“