Detstvo som prežil na rozhraní židovského a cigánskeho geta v bratislavskom Podhradí. Kráľom tam bol Kajto. Svalnatý, inteligentný, prirodzená autorita. Prešlo veľa rokov a jednej noci som sa vracal odkiaľsi s bratom Egonom. Stretli sme Kajta a chvíľu sme len tak kecali. Povedal vtedy: „To, čomu sa hovorí riešenie cigánskeho problému, je likvidácia Cigánov.“ To mohol byť začiatok osemdesiatych rokov.

Dostali sme desať z desiatich. Chcem sa podeliť o toto ohodnotenie so všetkými, ktorých sa týka, preto o ňom neskromne napíšem. Desať z desiatich bodov udelil nášmu festivalu prestížny portál virtualfestivals.com. Áno, ide čisto o subjektívne zhodnotenie dvoch ľudí. Áno, vždy keď čítam nejakú negatívnu reakciu, pomyslím si, že nie každému sa dá vyhovieť, každý zažije každú jednu akciu po svojom a rozdiely sú, našťastie, veľké, aj každú pesničku každý počuje inak, niekto je nadšený, iný prepína. Tak je to dobre, inak by bol svet neskutočne nudný. Aj tých desať z desiatich je len názor jedného malého tímu, ale aj tak sa chcem o radosť z neho podeliť so všetkými, ktorých sa týka.

Nudí vás každovečerné hľadanie zmysluplného televízneho programu? Prečítali ste už všetko z knižnice? Nelákajú vás hypermarkety hudobných festivalov, bojíte sa ísť do lesa – „lebo medveď“? Ste znudení tak, že vám nepomôže ani obliatie pramenitou vodou? Kúpte si lietadlo. Alebo loď, tank či vlak.

Počas noci pred gréckymi voľbami vybuchli Atény radosťou. Grécka národná reprezentácia získala neočakávané víťazstvo na Európskom futbalovom šampionáte. V ďalšom kole, s lahodnou symbolikou, hrá Grécko proti Nemecku.

Reformnému tigrovi spod Tatier, ktorého v minulej dekáde oslavovali svetové médiá, pĺzol kožuch už dávno. Ani chrup mu neslúžil tak dobre ako kedysi. Radičovej vláda sa ešte snažila aspoň o pleťovú masku, no druhý Ficov kabinet mu definitívne dá poslednú ranu – takpovediac, ranu istoty (ako z paródií na smerácke predvolebné plagáty). Tak to aspoň vyzerá po tom, čo vláda minulý týždeň konkretizovala niektoré svoje ekonomické plány.

Aj tí voliči nesocialistického presvedčenia, ktorí nikdy nedali hlas SDKÚ, alebo ju dokonca z rôznych dôvodov považovali vždy za stranu pre seba nevoliteľnú, by mali držať palce, aby jej pokus, začať novú éru, dopadol dobre. Nejde totiž primárne o SDKÚ ani o pocit satisfakcie za krivdy a prečiny minulosti, ale o  slovenskú politickú scénu. Nič iné než to, čo dnes tvorí parlamentnú opozíciu, nezostane na výber nevoličovi Smeru ani o štyri roky. Teda, veľmi pravdepodobne, nech Lipšic odpustí.

Postava dona Juana viac ako dvesto rokov fascinovala západný svet literatúry. O židovských koreňoch a humore, skrytom za touto postavou, ako aj o novom svete, ktorý sa s donom Juanom zrodil, píše David P. Goldman.

Milujem pohanské sviatky. Niežeby som nemala rada tie kresťanské, buddhistické, hinduistické a moslimské, ale tie pohanské mám fakt asi najradšej. Všetky formy. Od pálenia Moreny na Slovensku až po zapaľovanie cukrovej trstiny v Nepále. To si každý zoženie palicu cukrovej trstiny, všetci sa stretnú na námestí, založia veľkú vatru, potom si do nej každý strčí tú svoju palicu a keď ju po piatich minútach vyberie, tresne s ňou z celej sily o zem. A tá cukrová trstina normálne vybuchne. A čím viac ju necháte obhorieť, a čím viac tresnete, tým viac vybuchne.

Novú vládu doprava akoby ani nezaujímala. K tomuto šokujúcemu zisteniu sa dá prísť po prečítaní časti programového vyhlásenia o doprave, poštách a telekomunikáciách. Ťažko tomu rozumieť. Lebo je to sektor, v ktorom sa dá pred voličmi dobre zabodovať a Smer si to už vyskúšal pri predraženej PPP stavbe rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

Nemecký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a výrečný ľavicový intelektuál Günter Grass nahneval svojou polemickou básňou izraelskú vládu. Strhla sa tak búrlivá diskusia nielen o vhodnosti Grassovej kritiky, ale aj o primeranosti reakcie židovského štátu.