Vybral som sa do kina, lebo moji obľúbení režiséri, bratia Coenovci, urobili nový film. Pred vstupom do kinosály idem ešte na záchod.

Som ľavičiarka! A to len preto, lebo milujem zeleninový šalát, ktorý v podstate tvorí základ môjho jedálneho lístka. Teraz mám hlavu v smútku, lebo moja obľúbená strava sa dostala na zoznam ľavičiarskych poznávacích znamení podľa českého prezidenta Václava Klausa.

Panta rhei, teda všetko plynie. Tento grécky aforizmus sa mi často vynára v mysli, keď premýšľam o všetkých ekonomických a politických zmenách v priebehu môjho života. Predtým, než sa udiali, vyzerali takmer nemožné, ale pri spätnom ohliadnutí vyzerajú prirodzene. Komunizmus padol. Nemecko sa zjednotilo. Spojené štáty si zvolili černošského prezidenta. A teraz sa nachádzame vo fáze, keď Ázia doháňa Západ a americká hegemónia začíná byť ohrozená.

Keď mi na začiatku prázdnin v roku 1999 navrhol môj indiánsky brat a gitarista našej skupiny Kubo, aby sme išli na festival Woodstock do USA, hneď som súhlasil. Chcel som, samozrejme, vidieť všetky tie kapely, a tak trochu zahnať aj depresiu z dočasného rozchodu s mojou terajšou manželkou (nepodaril sa, našťastie).

Hudba dokáže veľa. Okrem iného ma fascinuje to, ako vie hudba meniť vnímanie okolia – keď idem po bratislavskom Prístavnom moste a hrá mi Peťo Tázok, tak vidím industriálnu krásku na Dunaji, plnom tajomných spodných prúdov, žeriavy v prístave vyzerajú ako nejaké technoobry z inej planéty.

Veselo som nastúpil do bruselského metra a moja taška cez plece bola zrazu preč. Nebudem vypočítavať, čo všetko v nej bolo, pretože by som namiesto písania plakal.

Dnes už si na počítač môžete napojiť hocijaké bláznivé spotrebiče. Cez USB port si môžete zasvietiť lampu na stole, ovievať sa ventilátorom či prihrievať kávu.

FILM ŽENY MÔJHO MUŽA KNIHA Sebastian Barry Tajný deník Odeon, 2009 FILM SYNEKDOCHA, NEW YORK

Vo chvíli, keď sa chystám napísať polemiku proti Facebooku, prekvapí ma parte. Môj prekladateľ do angličtiny je mŕtvy. Vedľa obrázku mŕtveho je vytlačených pár jeho veršov. Napísal ich krátko pred smrťou a uverejnil na Facebooku. Jeho smrť zrazu vrhá tieň na moju tému.

Odišlo dvadsať rokov z môjho života a vznikla obrovská diera. Budem si myslieť, že Serjožka odišiel niekde na dlhú hosťovačku. Že kdesi zmizol a jedného dňa sa vráti. Stále budem naňho čakať. Viem, že raz sa určite stretneme.