Päťdesiatjeden percent. Toľko daní a odvodov zaplatí pracujúci človek z ceny jeho práce na úrovni priemernej mzdy, ak prejazdí benzín za 60 eur, vyfajčí dve škatuľky za týždeň, sem-tam si dá pivko, a samozrejme, platí 200 eur hypotéku.

Chorvátsky Grob so svojou satelitnou Čiernou Vodou určite vojde do histórie slovenskej architektúry a urbanizmu. Už dnes je v odborných kruhoch Čierna Voda pojem. Operuje sa s ním ako s príkladom nekoncepčného budovania kolónií rodinných domov. Dnes sa tam môžu chodiť učiť tie šťastnejšie prímestské obce, ktoré sa udržali v prirodzených rozmeroch a nenafúkli sa za pár rokov do gigantických rozmerov, kde pochybil Chorvátsky Grob.

Témou uhorkovej sezóny sa stalo zlučovanie zdravotných poisťovní. Vláda sa totiž rozhodla reformovať zdravotníctvo.

Je to možné, že až krátko pred tridsiatkou prichádzam na to, ako to funguje v tých mužsko-ženských hrách? Viacerí mi už vraveli, že si žijem vo svojom vzdušnom zámku, totálne oddelená od reality, že naivne verím každému, že by som sa mala vrátiť na zem...ale je fakt, že predsa len som na tejto zemi už skoro tridsať rokov, a ešte stále ma vedia prekvapiť veci, s ktorými sú zrelé 15-tky totálne uzrozumené.

Festival Žákovic Open je ako hudba skupiny Hex: príjemný a priateľský. Počas dvoch dní na lúke u Maroša Žákovica pravdepodobne neobjavíte veľa novej hudby, ale bude vám tam dobre. Ako doma.

Nekonečné prérie, prach zvírený z obrovských stád voľne sa pasúceho dobytka, jazdci na koňoch s lasom v ruke. Nič z romantiky Divokého západu nemáme, až na tých kovbojov a westernové jazdenie ako športovú disciplínu. Ako vyzerá slovenské rodeo?

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Na otázku moderátora relácie Lampa Štefana Hríba, či sa inšpiroval Martinom Lutherom Kingom a Obamom, odpovedal Daniel Lipšic, že ani nie, že vychádza zo sna každého človeka, ako urobiť život svoj a svojej rodiny, komunity lepším, zo sna, pri ktorom by mala ľuďom skrsnúť nádej na lepší život, na lepšie, krajšie Slovensko a dodal, že Slovensko by malo byť krajinou, kde štát aj politici pomáhajú ochrániť nie oligarchov, ale slušných ľudí. Sen o krajine nie je v slovenských politických dejinách ničím novým. Dá sa dokonca povedať, že je ich kľúčovou témou.

Angela Merkelová po prvý raz použila slovíčka „diktatúra“ a „Ukrajina“ v jednej vete, a jedny nemecké noviny sa ma pýtajú, či by som nechcel napísať politickú analýzu o Ukrajine. Ukrajinu som tridsaťkrát precestoval, zažil som tam jedinú a najkrajšiu revolúciu svojho života, aby som si zachoval vnútornú rovnováhu, musím tam ísť každé leto a každú zimu. Teraz musím tie nemecké noviny odmietnuť. Odkedy je Viktor Janukovyč prezidentom, nemôžem písať žiadne analýzy. Ani keby ste ma prizabili, nechápem, čo ten chlap chce.

Narodil sa v ortodoxnej židovskej rodine v západolondýnskom Hammersmithe v roku 1971. Študoval na Cambridgei, dizertačnú prácu písal na tému židovského zástoja v americkom hnutí za občianske práva s dôrazom na rok 1964 a vraždy aktivistov v štáte Mississippi.