Písalo sa o tom, vedelo sa o tom, išlo to postupne, ale aj tak to prišlo ako jasná rana z neba.

Čo už len môže byť zaujímavé na živote v mestečku, ako je Neuburg an der Donau! Ospalá hornobavorská provincia, ani nie tridsaťtisíc obyvateľov. Starnúci mníchovský bonviván, od ktorého som kedysi kupoval ojazdeného forda, iba vyvaľoval oči do krajiny a neustále opakoval: „Préria! Vy tu žijete v prérii!“

Starká nášho miništranta si myslí, že keď ide z komína kaplnky čierny dym, tak máme zvoleného čierneho pápeža, a ak biely, tak bieleho. Takže, ak dobre počítala, máme teraz dvoch čiernych a jedného bieleho pápeža. Alebo mi volali: „Máme dokonalého pápeža – jezuita s františkánskou spiritualitou.“

Pri pohľade z lietadla na latinskoamerický kontinent vás zaujme červenkavá farba zeme. Aká je táto krajina? Akí ľudia tu žijú? pýtal som sa v duchu, keď som v decembri 2000 letel na pozvanie argentínskych jezuitov do ich krajiny.

Písať o mojej ceste je ťažké asi tak, ako učiť sa na test z matematiky v nočnom klube. Odkedy som opustila Kubu, mám pred očami novú realitu. Mám dilemu, či sa mám na svojej ceste správať ako jej protagonistka alebo novinárka, či tu mám žiť, alebo písať. Robiť obidve veci je ťažké, najmä pri intenzite všetkého, čo tu zažívam.

V Moskve ráno neviete, čo bude večer. Najmä teraz, keď je zima. Nie slovenská, ale moskovská. Nekonečné týždne je mínus dvadsať a menej, záľahy snehu a ostrý vietor. Kolóny šiestich až ôsmich posýpacích áut, čo sú väčšinou veľké kamazy, nezmyselne robia to isté v intervale tridsiatich sekúnd. Kým svieti slnko, Moskva sa usmieva, chce sa hrať ako dieťa. Keď však slnko nevidíte dlhšie ako desať dní, aj mestu je smutno.

Slováci začali vo veľkom prichádzať do Spojených štátov až v desaťročiach po skončení vojny Severu proti Juhu. No nejakí tam žili už predtým. A nasadzovali život za budúcnosť svojej novej domoviny.

Keď Terézia Vansová písala poviedku o nevinnej farárovej dcérke Julinke, ktorá sa chystala na svoj prvý vstup do spoločnosti, iste netušila, že raz sa budú za debutantky považovať aj ženy, ktoré sa v spoločnosti už dávno producírujú a majú dokonca deti.

.otázka z minulého týždňa Dvaja rovnako šikovní a rovnako usilovní stolári vyrábajú nábytok. Jeden z nich vyrába stoly, druhý stoličky. Kým jeden z nich vyrobí z určitého množstva dreva jeden stôl, druhý vyrobí z rovnakého množstva dreva dve stoličky. Aká je cena stoličky v porovnaní s cenou stola? (Otázka voľne súvisela s ekonomickou témou v rámci rubriky .veda, konkrétne išlo o tému Viedenskej, respektíve Rakúskej ekonomickej školy.)

Určite ste tú anekdotu už počuli: „Stretnú sa Čech, Žid, Rakúšan, Japonec a Avatar – čo to je?“ – „Prezidentská voľba v Česku.“