V roku 1991 sa Dave Grohl a Nirvana tiesnili v malej dodávke na ceste zo Seattlu do Los Angeles, kde v miestnych štúdiách Sound City mali nahrať svoj druhý album Nevermind.

Na filmovom festivale Sundance mal koncom januára premiéru dokument Sound City, ktorý nakrútil Dave Grohl, o nedávno zaniknutom štúdiu, kde vznikli desiatky zásadných albumov popmusic. Aká je situácia nahrávacích štúdií u nás? Slovo sme dali trom zvukárom, ktorí reprezentujú tri rôzne prístupy k nahrávaniu hudby.

Z retrogangsterky Lovci gangstrov, ktorá sa od 31. januára premieta v našich kinách, trčia ambície. Musia, ak chce vstúpiť do vybranej spoločnosti filmov, ktorým čas len pomáha.

Ako vtesnať Sydney do tristo slov? To môže človeku zabrať viac času ako let z Viedne na letisko Kingsford Smith International. Dlhý let do Austrálie, na spodnú časť zemegule, vás vôbec nepripraví na ten prvý pocit, keď vkročíte do slnkom zaliateho Sydney. Ani na neznámu vôňu, na neskutočne modrú oblohu a na veselé tváre ľudí, čakajúcich na „belochov“ z Európy.

Môžu byť peniaze choré? Bohužiaľ, môžu. Môžu od chorých peňazí ochorieť ľudia? Bohužiaľ, môžu. Môže mať táto choroba charakter epidémie? Bohužiaľ, môže. Môže takáto epidémia vypuknúť v dohľadnom čase? Bohužiaľ, môže. Tak prečo nás nikto nevaroval? Ale varoval.

Mojím životom prešlo osem prezidentov: Gottwald, Zápotocký, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster a Gašparovič. Vlastne ich bolo deväť. Tým deviatym bola takzvaná kolektívna hlava štátu. V nej sa však koncentrovala vôľa jediného muža - Vladimíra Mečiara, ktorý bol v tom čase premiérom a tejto „hlave" predsedal.

Hysterická vrava, ktorá sa strhla po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, je dosť nezrozumiteľná. Presne k takejto koncovke predsa smeroval náš „prezident hlavy štátu“ od začiatku. Čiže od momentu, čo bol Čentéš – regulárne v tajnom hlasovaní – zvolený v Národnej rade.

Je čas vianočného odzdobovania. Demaskujeme vianočné stromčeky. Výrazne sa pamätám na jedno takéto odzdobovanie. V kostole sme mali veľa stromčekov, ktoré bolo treba odzdobiť od vianočných gúľ. Keď som ich ukladal do krabice, myslel som na to, aký strašlivý pocitový rozdiel je medzi zdobením a odzdobovaním. Ozdoby som navyše do krabíc odkladal nevšímavo, mali to totiž byť moje posledné Vianoce v Bratislave. Nedával som pozor ani len na to, či sa nitky zahrčkajú alebo nie, veď čože, budúce zdobenie tu už nebudem. Ale uvedomil som si, že guľa je udivujúca. Dokonalý tvar.

Koniec sveta podľa mayského kalendára má byť tento piatok. Bez ohľadu na popieranie hodnovernosti predpovede vízia tohto druhu zaujme. Čo keby naozaj? Tentoraz by sme síce nestihli Vianoce, ale na druhej strane – nebolo by treba dokončiť niektoré úlohy, uskutočniť ťažké rozhovory, doplatiť nedoplatky a úroky z omeškania... V istom psychickom stave môže koniec sveta vyzerať lákavo. Každý ohlasovaný koniec sveta tak zmobilizuje sekty, vizionárov a prorokov najrôznejšieho druhu. Čím slabšia povaha, tým silnejšia vízia posledných dní ľudstva.

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.