Necelý rok pred parlamentnými voľbami začína spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky debatu o tom, ako zmeniť slovenské dane. Podľa predstáv expertov by sme oproti dnešku platili menej na priamych daniach, no priplatili by sme si za naše domy a byty.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Školy v prírode nemusia organizovať iba panie učiteľky. Ubytovanie, stravu, a dokonca aj program s animátormi si môžete objednať aj v detskej cestovnej kancelárii Slniečko. Tá zabezpečí ročne all inclusive pre viac ako desaťtisíc detí.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Česká a slovenská ŠtB, rumunská Securitate, Poľská SB, maďarská ÁVO, východonemecká Stasi. Ako zásadne, bezohľadne, surovo, ale svojím spôsobom elegantne a sofistikovane vstupovali ľuďom do životov tajné polície európskych socialistických totalitných systémov, o tom vzniklo šesť unikátnych dokumentárnych divadelných inscenácií, mapujúcich ich rôzne modely. Od soboty 11. októbra ich týždeň čo týždeň vysiela RTVS v šesťdielnom cykle dokumentárnych filmov Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ten je vyústením rovnomenného projektu Asociácie Divadelná Nitra. Vracia sa k príbehom, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Pred časom obehla svet fotografia skupiny žien v hidžábe (tradičná islamská pokrývka vlasov, uší, šije, krku, ramien a poprsia), ako v tieni newyorských mrakodrapov demonštrujú s transparentom „Do pekla s demokraciou!“. Užívali si jedno zo základných práv západnej demokracie – slobodu slova. Siahnuť na ňu by malo byť v našom civilizačnom kontexte tabu. Keby sme však žili napríklad na území Islamského štátu, slobodným rozprávaním a písaním by sme riskovali život, v Rusku basu.

Polícia preverovala zmanipulovaný tender za vyše dva milióny eur, v ktorom sa mal angažovať aj bývalý predseda SNS. Napriek vážnym pochybeniam, na ktoré upozornil európsky protikorupčný úrad OLAF, však slovenskí vyšetrovatelia trestné stíhanie prerušili.

V predvečer 70. výročia SNP mala v Divadle Aréna premiéru inscenácia Povstanie. Tvorí ju desať scénických obrazov od siedmich autorov. Režisérka Sláva Daubnerová z nich vytvorila znepokojivé, v mysli dlho pretrvávajúce divadlo.

Naše malé zmeny na tento rok nebudú len samá pozitívna psychológia a pomáhanie druhým. Kým sa nenaučíme hovoriť NIE, všetky ostatné rady sú zbytočné. Nebudeme mať totiž na ne čas.