V časoch môjho druhého rímskeho služobného pobytu vo funkcii vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky pripadla na mňa v októbri 2006 povinnosť zorganizovať v priestoroch nášho veľvyslanectva tzv. komunitárny obed, čiže obed pre veľvyslancov všetkých členských krajín EÚ, a pozvať k stolu niekoho, kto by bol schopný obohatiť prítomných o dajaké informácie, názory, postrehy atď. užitočné pre ich prácu a najmä pre vzťahy zastupovanej krajiny s krajinou prijímajúcou.

Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Čo s tým robíme?

Najnovší film Antona Corbijna, ktorý sa práve začal hrať v našich kinách, je absolútne omračujúci. Ukazuje prostredie protiteroristických agentov úplne inak, než to robia klasické špionážne rozprávky. To, čo odhaľuje, je, obávam sa, sivá pozemská realita nasvietená jednou sliepňajúcou neónkou. Niežeby sa nebolo na čo pozerať. Naopak. Ale tá pravda až bolí. Od prvého záberu je to veľký, fotogenický Corbijn, nech sa tvári akokoľvek vecne. Ale po skončení filmu, ak vám sadne tak ako mne, ostanete ako obarení.

Reportáže zahraničných žurnalistov o našich Rómoch sa Slovákom často zdajú jednostranné a zaujaté. Avšak nemeckému novinárovi Norbertovi Mappes-Niediekovi sa s knihou Chudáci Romové, zlí Cikáni podaril vcelku vyvážený pohľad na výzvu, ktorej čelí naša časť Európy.

Pätnásteho júla tohto roku zomrel slovenský básnik a esejista Ivan Kadlečík. Prinášame dva jeho texty z rokov 1974 a 2012, ktorými si chceme uctiť pamiatku tohto autora dôležitého pre našu kultúru. Texty vybral Peter Zajac.

Mexický miliardár Carlos Slim navrhuje, aby sme pracovali namiesto piatich už len tri dni v týždni. Vzápätí ho podporil iný miliardový boháč, Brit Richard Branson. Naplnia sa ešte za našich životov odvážne vízie o civilizácii voľného času?

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

Mŕtvi nariekajú, smejú sa, milujú a nenávidia, diskutujú navzájom naším prostredníctvom. Raz sa do tohto zástupu zaradíme aj sami. Kolektívna pamäť nevyhasne. To iba niektorí by boli radi, keby nebola. Pre vlastné delikty, zlyhania, záujmy.

Isaac Bashevis Singer, Michal Viewegh, Gary Shteyngart, Ernest Hemmingway, Mika Waltari, J. M. Coetzee alebo detektívky či knihy o histórii. To je niekoľko našich tipov na knihy k vode.

Za dva dni stihol dve premiéry. Miro Remo (31) vypustil minulý víkend do sveta dva svoje dokumenty. Prvým je Vrbovský Veter o Braňovi Jobusovi a jeho festivale, druhým je Comeback z prostredia ilavskej väznice. Premiéra bude na festivale v Karlových Varoch.